Trestný poriadok hovorí, že za obvinenú v trestnom konaní možno označiť osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Od toho okamihu možno voči nemu použiť prostriedky určené zákonom. Obvinený má však aj mnohé práva. Od začiatku konania má právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, k dôkazom o nich, pričom má tiež právo odoprieť vypovedať. Môže tiež robiť všetky úkony, ktoré môžu napomôcť vyvráteniu tvrdení o jeho vine, a to predkladať a navrhovať dôkazy, prípadne ich obstarať, právo podávať návrhy či opravné prostriedky. Má tiež právo zvoliť si obhajcu a s ním sa aj radiť počas výsluchov vedených orgánmi činnými v trestnom konaní, a tiež na súdnom pojednávaní. Pokiaľ na trovy obhajoby nemá obvinený dostatok financií, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu. Môže tiež vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol a klásť im otázky. Obvinený môže uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom v prípade, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený. Jednou z podmienok pre uzavretie takejto dohody, je priznanie obvineného a existencia dôkazov nasvedčujúcich pravdivosti jeho priznania. Pokiaľ k takej dohode dôjde, prokurátor ju musí predložiť na schválenie súdu. Pokiaľ sa dohoda neuzavrie, v trestnom konaní sa pokračuje ďalej, pričom z osoby obvinenej môže byť osoba obžalovaná. Za obvinenú možno teda považovať osobu do vtedy, kým nie je nariadené hlavné pojednávanie v konkrétnej trestnej veci, ktoré nasleduje po podaní obžaloby prokurátorom. Po jeho nariadení hovoríme o osobe obvinenej ako o osobe obžalovanej. V prípade, že zo záverov trestného konania bude zrejmé, že skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa skutočne dopustil, súd vydá odsudzujúci rozsudok, po nadobudnutí právoplatnosti ktorého bude už považovaný za osobu odsúdenú.
Kto je obvinený a obžalovaný?
