Ako vymôcť mzdu? Otázky a odpovede

Ako vymôcť mzdu? Otázky a odpovede

Práca vám poskytuje príjem, na základe ktorého si zabezpečujete vašu životnú úroveň a životnú úroveň vašej rodiny. Preto máte záujem na tom, aby vám zamestnávateľ v čase na tom určenom vyplácal mzdové nároky … viac sa dočítate tu.

  • Anonym

    Dobrý deň, prosím Vás zamestnávateľ mi mal vyplatiť mzdu, no ja som nebol v ten deň v práci. Zamestnávateľ sa rozhodol, že moju mzdu dá kolegovi a ten mi ju na ďalší deň odovzdá. Môže zamestnávateľ takýmto spôsobom dávať výplaty?

    17. augusta 2022 v 15:02
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,
      zamestnávateľ je povinný mzdu odovzdať priamo príslušnému zamestnancovi, resp. Vám. Zákonník práce bližšie stanovuje, že mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak. Zamestnávateľ môže mzdu odovzdať inej osobe len v prípade, že zamestnanec, resp. Vy ste túto osobu na prijatie mzdy písomne splnomocnili.

      19. augusta 2022 v 10:27
  • Anonym

    Dobrý deň, prosím vás pracujem v jednej firme a môj zamestnávateľ mi už druhý mesiac nevyplatil mzdu. Ako mám postupovať?

    14. júla 2022 v 14:00
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, pokiaľ Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, môžete ho písomne vyzvať na vyplatenie mzdy. Vo výzve ho môžete upozorniť na následky nevyplatenia mzdy, a to že jeho konanie môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu. Ide o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona. Pokiaľ by zamestnávateľ na výzvu nereagoval je možné situáciu riešiť podaním žaloby o zaplatenie na príslušnom súde. Taktiež sa môžete obrátiť na inšpektorát práce a podať na zamestnávateľa podnet.

      17. júla 2022 v 10:21
  • RNDr. Mária Kostková

    Podnikala som od mája 2010 ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO, živnostník), predmetom môjho podnikania bolo vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti. Venovala som sa individuálnej príprave študentov na skúšky (nie online) z matematiky, štatistiky a operačnej analýzy – monitor, maturita, prijímacie pohovory a skúšky na VŠ na celom Slovensku, v Čechách – Karlova Univerzita, ČVUT, Mendelova univerzita a v zahraničí – Belgicko (Leuven), Holandsko (Amsterdam, Rotterdam).

    Počas celého podnikania som platila odvody do Sociálnej poisťovne na základe dosiahnutých príjmov. V roku 2017 mi táto povinnosť nevznikla, platila som si nemocenské a dôchodkové poistenie dobrovoľne. V roku 2019 som mala nečakané zdravotné problémy (bola som na dvoch operáciách – v júni a v decembri), odvody do SP som napriek tomu dobrovoľne zaplatila vo výške 1 549,43 Eur. Po druhej operácii v decembri 2019 som ukončila PN k 31.12.2019, pretože som mala pracovné povinnosti voči niektorým študentom. Rozhodla som sa miesto pokračovania PN pracovať, keď mi to dovolí zdravotný stav a pripraviť študentov na skúšky. Vedela som, že nebudem mať dostatočný príjem na to, aby som si mohla platiť dobrovoľné sociálne poistenie a tak som sa ho rozhodla k 31.12.2019 ukončiť. Posledné odvody do SP som zaplatila 08.01.2020 vo výške 45,85 Eur. Počas celého podnikania som zaplatila odvody do SP vo výške 11 960,19 Eur, z toho 4 023,81 Eur dobrovoľne. Počas celého podnikania som k 31.03.2020 s výnimkou odvodových prázdnin neplatila odvody do SP za 4 mesiace a 14 dní.

    V marci 2020 po vyhlásení mimoriadnej situácie v súvislosti o ochorením Covidu-19 som prišla o prácu – skúšky boli zrušené.

    „Prvú pomoc“ zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom pri znižovaní negatívnych dopadov vyplývajúcich z mimoriadnych opatrení schválila vláda Slovenskej republiky 31. marca 2020 a jej doplnenie 14. apríla. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny následne pripravilo projekt na podporu udržania zamestnanosti, aby podporilo zachovanie pracovných miest a podnikanie samostatne zárobkovo činných osôb v čase pandémie koronavírusu.

    SZČO si mohli požiadať o príspevok v opatrení č. 2 alebo č. 4 v rámci projektu „Prvá pomoc“. Projekt „Prvá pomoc“ pôvodne platil v období 13.03.2020-30.06.2020, neskôr bola jeho platnosť predĺžená do 30.09.2020. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si mohli požiadať o príspevok v rámci opatrenia č. 2 a č. 4A. O príspevok si mohla požiadať SZČO, ktorá začala podnikať najneskôr k 01.02.2020.

    Nárok na príspevok v opatrení č. 2 „Prvej pomoci“ mala SZČO, ktorá v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu prerušila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo jej poklesli tržby o najmenej 20 % a ktorá bola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvalo aj po tomto dni alebo čerpala tzv. odvodové prázdniny. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v tomto prípade vznikalo na základe daňového priznania za rok 2018 a trvalo v období 01.07.2019-30.06.2020. Príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti sa poskytol nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 alebo priemerom (1/12) za rok 2019 (týkalo sa to tých, ktorí podnikali celý rok 2019) a bol vo výške max. 540 Eur.

    Nárok na príspevok v opatrení č. 4A mala SZČO, ktorá nemala príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti a ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo nečerpala tzv. odvodové prázdniny. V opatrení č. 4 A si SZČO mohla požiadať o mesačný paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 105 € za mesiac 03/2020 a vo výške 210 € za mesiac 04/2020-09/2020.

    Ak SZČO nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpala tzv. odvodové prázdniny a mala príjem z podnikateľskej činnosti, nemala nárok na žiadny príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“. Ak SZČO mala príjem, teda aj 50 Eur a z nich musela zaplatiť povinné odvody do ZP vo výške 70,91 Eur, nemala nárok na žiadny príspevok v rámci „Prvej pomoci“, napriek tomu, že podnikala podľa platných zákonov na Slovensku.

    08.04.2020 som odoslala žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pre SZČO, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu poklesli tržby, Realizácia v zmysle opatrenia č.2b na úrad práce napriek tomu, že som nebola k 31.03.2020 povinne ani dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená. Minister práce povedal v médiách niekoľkokrát, že opatrenie č. 4A bolo určené pre SZČO, ktoré nikdy neplatili odvody do SP, ja som odvody do SP platila. Nezisťovala som, čo sú to odvodové prázdniny.

    17.04.2020 som podpísala dohodu o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ -Opatrenie č. 2 na úrade práce. Finančný príspevok vo výške 270 Eur som dostala na účet 22.04.2020.

    11.05.2020 mi telefonicky oznámil pracovník úradu práce, že finančný príspevok vo výške 270 Eur musím vrátiť, pretože som nespĺňala podmienku – „oprávnený žiadateľ je SZČO, ktorá bola nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny“. V ten istý deň som podpísala na úrade práce Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pre SZČO, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu poklesli tržby – Realizácia v zmysle opatrenia č. 2b-Výzva na vrátenie preplatku.

    15.05.2020 som vrátila poskytnutý finančný príspevok vo výške 270 Eur za marec 2020.

    Následne na to ma v marci 2020 vyradili aj z opatrenia č. 4A „Prvej pomoci“, lebo som v období od 13.03.2020-31.03.2020 mala príjem 35 Eur (70,91 Eur z nich som zaplatila na odvody do ZP).

    24.05.2020 som odoslala žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pre SZČO, ktorá počas vyhlásenej mimoriadnej situácie nemá žiaden iný príjem (4A), Realizácia v zmysle opatrenia č. 4 na úrad práce. Príspevok som si žiadala od apríla 2020.

    29.05.2020 som podpísala dohodu o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 4 (A).

    Prvý príspevok od 13.03.2020 (okrem vráteného príspevku z opatrenia č. 2 vo výške 270 Eur), kedy bola vyhlásená mimoriadna situácia, som dostala na účet 01.06.2020, bolo to 210 Eur za apríl 2020, dovtedy som musela zaplatiť odvody do ZP vo výške 70,91 Eur – 08.04.2020, 08.05.2020 a následne na to 08.06.2020. Na životné náklady mi neostalo nič. Ďalšie peniaze som dostala 04.06.2020 – 210 Eur za máj 2020, boli to vôbec prvé peniaze od 13.03.2020, ktoré som mohla použiť na životné náklady. 03.07.2020 som dostala 210 Eur za jún 2020, všetky príspevky boli v rámci opatrenia č. 4A.

    „Prvá pomoc“ mala v júni 2020 končiť, nasledovali prázdniny. Bola som bez práce, bez pomoci, ale odvody do ZP som musela platiť. Podnikala som 10 rokov, nikdy som nemusela prerušiť živnosť počas letných prázdnin, zarobila som si na toto obdobie počas školského roku. Na základe toho všetkého som sa 30.06.2020 rozhodla ukončiť živnosť a evidovať sa na úrade práce. Ja som toto rozhodnutie urobila po 20.06.2020, potom, čo som sa poradila s pracovníčkou živnostenského úradu. 01.07.2020 ráno som sa evidovala na úrade práce a 01.07.2020 večer v správach som sa dozvedela, že „Prvá pomoc“ pokračuje. Keby som túto informáciu dostala včas, nemusela som podnikanie ukončiť. Ministerstvo práce zverejnilo túto informáciu neskoro.

    V správe o Prvej pomoci od inštitútu sociálnej politiky za máj 2020 zverejnenej na stránke
    https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/isp_2020_prva_pomoc_slovensku_final5.pdf) je uvedené:

    „Opatrenia 4A a 4B poskytujú základnú finančnú pomoc tým osobám, ktoré vzhľadom na svoje špecifické postavenie nespĺňajú kľúčové podmienky nároku na pomoc cez opatrenia 1 až 3B. Ide napr. o SZČO, ktoré vzhľadom na svoje nízke príjmy neboli povinne sociálne poistené, alebo spoločnosti s ručením obmedzeným bez zamestnancov (tzv. jednoosobové s.r.o.)“.

    Opatrenie č. 4A „Prvej pomoci“ bolo podľa vyjadrenia ministra práce v médiách určené pre SZČO, ktoré citujem: „nikdy neplatili odvody do SP“. Bolo určené pre skupinu SZČO, ktoré dlhodobo nepriznávali celý príjem z podnikania, „upravovali“ si daňové priznania tak, aby im na základe uvedeného zákona nevznikla povinnosť nemocenského poistenia a povinnosť dôchodkového poistenia. Vyhýbali sa tejto povinnosti. To je to “špecifické postavenie“ SZČO uvedené v správe o Prvej pomoci od inštitútu sociálnej politiky za máj 2020. Vláda sa rozhodla, že im nepomôže. Príspevok v opatrení č. 4A dostala iba SZČO, ktorá nemala žiadny príjem z podnikateľskej činnosti a výška príspevku bola porovnateľná s výškou pomoci v hmotnej núdzi. Po odpočítaní povinných odvodov do ZP vo výške 70,91 Eur jej ostalo 139,09 Eur. Podmienka, že SZČO nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31.03.2020 a poistenie jej trvalo aj po 31.03.2020 stačila na to, aby ju spĺňali všetci, ktorí dlhodobo alebo nikdy neplatili odvody do SP. Táto podmienka bola diskriminačná pre SZČO, ktoré riadne platili odvody do SP a neplatili ich iba v rozhodujúcom období. Toto sa mohlo stať pred niekoľkými rokmi hocikomu zo SZČO, ktoré dostali príspevok v opatrení č. 2 projektu „Prvá pomoc“. Ja som podnikala čestne, zaplatila som počas podnikania odvody do SP vo výške 11 960,19 Eur, ale pomoc od štátu som dostala ako SZČO, ktoré nikdy neplatili odvody do SP.

    Podmienku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia v období od 01.07.2019-30.06.2020 nespĺňali tieto skupiny živnostníkov:

    – SZČO, ktoré začali podnikať v roku 2019 a neskôr, najneskôr k 01.02.2020. Príspevok v opatrení č. 2 „Prvej pomoci“ dostali všetci, ktorí si o neho požiadali – mali odvodové prázdniny. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie im nevzniklo, lebo do marca 2020 ešte nepodávali daňové priznanie.

    – SZČO, ktoré v roku 2018 alebo 2019 prerušili živnosť. Na nich sa nevzťahovali odvodové prázdniny (nezačínali s podnikaním). Im nevzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie na základe toho, že nepracovali minimálne 6 mesiacov a teda ich príjem nepresiahol výšku príjmu, na základe ktorého vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    – SZČO, ktoré riadne platili odvody do SP, len v roku 2019 mali problémy (napr. zdravotné).

    – SZČO, ktoré nikdy neplatili odvody do SP (jednou z nich je moja spolužiačka, podnikala od roku 2014 a nikdy neplatila odvody do SP, zistila som to až v roku 2020).

    Okrem prvej skupiny SZČO, nemal nárok na príspevok v opatrení č. 2 „Prvej pomoci“ nikto. Od úradníkov z úradu práce viem, že Bc. Krajniak zabudol zaradiť do opatrenia č. 2 „Prvej pomoci“ niektoré skupiny živnostníkov a dodatočne im upravil podmienky. Šlo o SZČO, ktoré prerušili živnosť. Neupravil podmienky pre SZČO, ktoré platili dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.

    Počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí odišli z evidencie uchádzačov o zamestnanie v mesiaci január 2020, bol 19 287 (údaj je ku dňu spracovania považovaný za predbežný, je to uvedené v Tab. 1, Odtok UoZ v mesiaci január 2020 za Slovensko). Údaje sú z mesačnej štatistiky uchádzačov o zamestnanie, zverejnenej na webovej stránke https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2020).

    Počet vzniknutých fyzických osôb – podnikateľov (živnostníkov) v období január 2020 vedených v štatistickom registri organizácií bol 5 923. Informácia je od pracovníka z odboru poskytovania informácií a marketingu zo Štatistického úradu SR.

    5 923 živnostníkov malo právny nárok na príspevok v opatrení č. 2 „Prvej pomoci“ už po dvoch mesiacoch podnikania bez akýchkoľvek podmienok, dokonca nikoho nezaujímalo, či niekedy v minulosti platili odvody do SP. Mohol byť evidovaný na úrade práce aj niekoľko rokov. Keď dostal príspevok v opatrení č. 2 „Prvej pomoci“ ten, kto začal podnikať od 01.02.2020 a predtým bol niekoľko rokov evidovaný na úrade práce (nikto to nezisťoval), tak určite mal nárok na príspevok v opatrení č. 2 ten, kto podnikal 10 rokov v súlade s platnými zákonmi na Slovensku a zaplatil do SP takmer 12 000 Eur. Bola som voči nim diskriminovaná (a nielen ja).

    Dá sa toto napadnúť ako nerovnaké zaobchádzanie ? Mne zo žiadneho zákona nevyplýva povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, iba vzniká na základe dosiahnutého príjmu za daný rok. Ten, kto v roku 2019 ani nepracoval (nikto to nezisťoval) bol zvýhodnený voči tomu, komu nevzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Bc. Krajniak podmienkou povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sledoval cieľ – nedať pomoc SZČO, ktoré nikdy neplatili odvody do SP. Ja som odvody do SP platila.

    Pri spätnej kontrole „Prvej pomoci“ sa zistilo, že o príspevok v opatrení č. 2 si požiadali aj SZČO, ktorí živnosť prerušili. Na nich sa nevzťahovali odvodové prázdniny.

    Citujem:

    „Keď sa posudzovali nároky podnikateľov na príspevok v opatrení č. 2 v rámci „Prvej pomoci plus“, prišlo sa na nezrovnalosti okolo definície odvodových prázdnin. Nárok na príspevok v opatrení č. 2 mali len tí, ktorí začali s podnikaním úplne prvýkrát a v minulosti živnosť nikdy nemali. O príspevok v opatrení č. 2 z „Prvej pomoci“ si požiadali aj tí, ktorí živnosť obnovili po niekoľkoročnej pauze a tí podľa definície odvodových prázdnin nemali nárok na príspevok. A všetky vyplatené kompenzácie za prvú vlnu koronakrízy, teda marec až september 2020, mali vrátiť späť. Dôvodom bolo, že pokles tržieb si nemôžu nárokovať tí, ktorí si vlani či predvlani obnovili živnosť a majú takzvané odvodové prázdniny od SP – prvý rok neplatia sociálne odvody. „Ministerstvo spresnilo definíciu odvodových prázdnin tak, aby sa neposudzovalo, či SZČO podniká prvýkrát, ale či jej vzniklo povinné sociálne poistenie. Úrady práce pozastavili vymáhanie príspevkov z dôvodu opakovaného podnikania,“ vysvetlila to hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová“. Bolo to zverejnené na webovej stránke https://www.tvnoviny.sk/ekonomika/2017168_urady-prace-budu-podnikatelom-odobrate-stovky-aj-tisicky-eur-pomoci-zase-priznavat-spat.

    „Nakoniec rezort práce zriadil kompenzačný fond na odškodňovanie tých, ktorí po kontrolách museli vrátiť Prvú pomoc. To znamená, že nespĺňali niektorú z podmienok. Následne si mohli požiadať o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu Kompenzačný projekt – Prvá pomoc“.

    Zoznam o oznámení poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu Kompenzačný projekt – Prvá pomoc je uvedený na https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/nastroje-aktivnych-opatreni-na-trhu-prace/kompenzacny-projekt-prva-pomoc.

    Ja som bola 11.05.2020 vyradená z opatrenia č. 2 „Prvej pomoci“ na základe toho, že mi nevznikla v rozhodujúcom období povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. SZČO, ktorá si obnovila živnosť, nevznikla v rozhodujúcom období povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia na základe toho istého zákona. K zmene definície odvodových prázdnin došlo až po mojom vyradení z opatrenia č. 2 „Prvej pomoci“. Odvodové prázdniny sa vzťahovali na SZČO, ktorá pozastavila (prerušila) živnosť. Rozdiel medzi mnou a SZČO, ktorá si obnovila živnosť, bol v tom, že mne nevznikla v rozhodujúcom období povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia na základe dosiahnutého príjmu bez pozastavenia živnosti, zatiaľ čo jej s pozastavením živnosti. Obaja sme podnikali v súlade so zákonmi.

    Pred vyhlásením mimoriadnej situácie sa dala živnosť pozastaviť minimálne na 6 mesiacov. Moja práca bola sezónna, pretože v lete sa študenti pripravujú na skúšky len výnimočne. Prácu som nemala maximálne 2 mesiace počas prázdnin, ďalšie 2 mesiace som mala nízky príjem a 2 mesiace by som musela konať nečestne, to bol dôvod prečo som živnosť nikdy nepozastavila. Ja som napriek poklesu príjmu z podnikania, na základe čoho mi nevzniklo povinné sociálne poistenie, platila sociálne poistenie dobrovoľne. Na rozdiel od SZČO, ktorá počas pozastavenia (prerušenia) živnosti neplatila sociálne poistenie a neplatila ich ani v období od 01.07.2019 – 30.06.2020. Pred vypuknutím pandémie sa dala živnosť prerušiť minimálne na 6 mesiacov. Ja som ku dňu vyradenia zo všetkých opatrení „Prvej pomoci“, bolo to 11.05.2020, neplatila odvody do SP 5 mesiacov a 25 dní za 10 rokov podnikania. Obaja sme podnikali podľa platných zákonov SR. Bola som voči nim diskriminovaná.

    Paradoxne, zo všetkých živnostníkov, ktorí nepatrili do skupiny tých, ktorí nikdy neplatili odvody do SP, som zaplatila najviac odvodov a práve ja som nedostala príspevok v opatrení č. 2 „Prvej pomoci“.

    Takúto pomoc od štátu som dostala v období od 13.03.2020-28.02.2022 (je to uvedené v eurách):

    03/2020 0
    04/2020 0 -70,91 Eur odvody do ZP
    05/2020 0 -70,91 Eur odvody do ZP
    06/2020 420 -70,91 Eur odvody do ZP
    07/2020 350 -70,91 Eur odvody do ZP
    08/2020 0
    09/2020 420
    10/2020 0
    11/2020 74,30
    12/2020 300
    01/2021 300
    02/2021 300
    03/2021 300
    04/2021 300
    05/2021 300
    06/2021 300
    07/2021 0
    08/2021 0
    09/2021 0
    10/2021 0
    11/2021 0
    12/2021 0
    01/2022 0
    02/2022 0

    Toto je výsledok po desiatich rokoch čestného podnikania a po dvoch rokoch dožadovania sa svojich práv.

    Zhrniem právny nárok na príspevok v opatrení č. 2 „Prvej pomoci“ v období od 13.03.2020-28.02.2022 pre SZČO, ktorá začala podnikať od 01.02.2020 (v tabuľke je uvedený maximálny príspevok v eurách):

    03/2020 270
    04/2020 540
    05/2020 540
    06/2020 540
    07/2020 540
    08/2020 540
    09/2020 540
    10/2020 810
    11/2020 810
    12/2020 810
    01/2021 810
    02/2021 870
    03/2021 870
    04/2021 870
    05/2021 870
    06/2021 870
    07/2021 540
    08/2021 0
    09/2021 540
    10/2021 540
    11/2021 810
    12/2021 810
    01/2022 810
    02/2022 810

    Na túto pomoc od štátu nemusela SZČO, ktorá začala podnikať od 01.02.2020 a dovtedy bola evidovaná na úrade práce, nikdy platiť odvody do SP. Na dobrovoľné odvody do SP, ktoré by musela zaplatiť, keby si chcela požiadať o príspevok v opatrení č. 2 v rámci „Prvej pomoci“, jej prispel štát.

    Požiadala som o pomoc prezidentku SR, premiéra, ministra práce, ministra hospodárstva, europoslankyňu, ombudsmanku, média (v máji a v novembri 2020), podala som sťažnosť do EK (nebola prijatá, pretože sa netýkala porušenia európskeho práva). Na základe toho. že som nebola zaradená do opatrenia č. 2 „Prvej pomoci“ (len v tomto opatrení mala SZČO nárok na príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ktorý sa poskytol nadväzne na pokles tržieb) a na základe mojich sťažnosti odosielaných prezidentke SR som sa 10.12.2020 zúčastnila stretnutia v Prezidentskom paláci, ktoré bolo pre ľudí, ktorí prepadli sitom „Prvej pomoci“.

    Vyčerpala som všetky mimosúdne prostriedky. Uverejnila som príspevky k môjmu vyradeniu z opatrenia č. 2 „Prvej pomoci“ v mojom blogu https://emka.blog.pravda.sk/2022/03/08/bc-krajniak-zrekapitulujem-vam-vasu-prvu-pomoc-ktora-sa-28-02-2022-skoncila/. Tento príspevok bol po uverejnení 8 dní najčítanejší v pravde.sk a bol zverejnený aj v top správach.

    Šlo o nerovnaké zaobchádzanie ?

    11. mája 2022 v 23:05
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,

      zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) stanovuje, že nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Pre konštatovanie diskriminácie sa vyžaduje existencia niektorého z diskriminačných dôvodov stanovených zákonom, konkrétne dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

      31. mája 2022 v 12:21
  • Viola

    Dobrý deň, poprosím o pochopenie a vnímanie môjho problému z ľudskej stránky a následne o radu. Tretí rok som na novom pracovisku ako najmladšia z kolegyniek, vtedy sa aj moja priama nadriadená dostala do svojej terajšej funkcie, vtedy pre ňu ešte neznámej. Už na začiatku počas zácviku, kedy som mala len pružnú zmenu (denná, nočná), pri jednej záležitosti, keď som kvôli dieťatku chcela zmenu (nestávalo sa to častokrát), nastali menšie nedorozumenia, dávala najavo a zveličovala, že ja stále zmenu chcem. Pri ďalšej situácii ma už nazvala papuľnatou a arogantnou, pritom ona to rozvinula do takých rozmerov. Po tomto som prvý krát bola privolaná pred vedúceho ako sa povie „na koberec“, z čoho som bola veľmi sklamaná, lebo to nebolo ničím podmienené. Až v časoch som jej to pripomenula, aj skôr cez telefón sme sa o tejto príhode bavili a viackrát sa mi už za to aj ospravedlnila (len medzi štyrmi očami). Ale aj naďalej so mnou nesympatizovala. Jej následné konania som vnímala priečením sa dobrým mravom. Neefektívne vykonávala zmeny v zmenovom kalendári, čím ma ukrátila o dovolenku aj nadčas, aj keď som vyhovela jej požiadavke, na úkor mňa zvýhodnila druhú kolegyňu. Povýšeneckým spôsobom ma upomínavala, že ma už poznajú až po …, narážala, že sa chcem ujať jej pracovného miesta, asi dobrého známeho mám po boku, že si tu dovoľujem namietať alebo prísť sa sťažovať. To najhoršie, keď som vyjadrila svoju nespokojnosť s jej rozhodnutím (kedy ona nespravodlivo rozdelila odmeny neúmerne počtu odpracovaných zmien, ja 4:2, iná 2:2 tá bola vysporiadaná), vyvrátila moje tvrdenia, kt. potom použila proti mne a týmto sa mi kolegyne otočili chrbtom. Čo môžem urobiť, cítim sa v niektorých situáciách ponižovaná, ukrivdená, klamstvá o sebe počujem dodnes. Ďakujem vopred. Všetko dobré prajem.

    8. marca 2022 v 2:07
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,

      z Vašej otázky dedukujeme, že Vám mala byť vyplatená odmena v nesprávnej výške, resp. že Vaša kolegyňa bola oproti Vám zvýhodnená, nakoľko Vy ste odpracovali viac pracovných zmien, no jej bola priznaná vyššia odmena. V prvom rade je potrebné uviesť, že odmena je nenárokovateľnou zložkou mzdy, najmä pokiaľ sa v pracovnej zmluve uvádza jej priznanie na základe neurčitých alebo nemerateľných kritérií. V takom prípade nárok na odmenu vznikne až na základe rozhodnutia zamestnávateľa. Pokiaľ zamestnávateľ odmeny poskytne, musí pritom prihliadať aj na zásadu rovnakého zaobchádzania a bezdôvodne nezvýhodňovať len niektorých zamestnancov. Pokiaľ Vašej kolegyni bola priznaná vyššia odmena na základe odpracovaných zmien, ktorých ste mali viac ako ona, Váš zamestnávateľ sa mohol dopustiť porušenia zákazu diskriminácie a Vašu kolegyňu neoprávnene zvýhodniť. Je však dôležité skúmať aj oprávnenosť takého konania, ako aj všetky súvislosti prípadu. Pokiaľ sa domnievate, že ste bola oproti Vašej kolegyni neoprávnene znevýhodnená, odporúčam Vám v prvom rade sa obrátiť na Vášho zamestnávateľa, resp. nadriadeného vedúcej zamestnankyne so žiadosťou o vysvetlenie, ako postupoval pri priznaní odmeny. Pokiaľ nezjednáte nápravu, môžete sa obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a žiadať vydanie stanoviska, v rámci ktorého stredisko uvedie posúdenie o tom, či došlo alebo nedošlo k diskriminácií. Taktiež sa môžete obrátiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý má oprávnenie žiadať od zamestnávateľa potrebné doklady a vysvetlenia, a ktorý v prípade zistenia porušenia zákazu diskriminácie môže uložiť zamestnávateľovi pokutu. Následne sa môžete obrátiť na advokáta vo Vašom okolí, ktorý po posúdení podrobného skutkového stavu môže odporučiť podanie žaloby na súd a domáhanie sa vyplatenia rozdielu medzi odmenou, ktorá Vám bola vyplatená a odmenou, ktorá bola vyplatená Vašej kolegyni. Pokiaľ Vás na pracovisku ponižujú kolegovia či nadriadení, alebo Váš šikanujú či urážajú, odporúčam najskôr sa pokúsiť riešiť problém so zamestnávateľom, prípadne následne podať podnet na inšpektorát práce.

      16. marca 2022 v 9:43
  • Anonym

    Dobrý večer, chcela by som sa spýtať. Uvažujem o podaní výpovede podľa §69. Bola mi vyplatená iba čiastka (60%) z novembrovej výplaty a o decembrovej ani nehovorím. Výplatný termín máme posledného nasledujúci mesiac. Vznikne mi tým nárok aj na odstupné? Vo firme pracujem 2 roky a zmluvu mám na dobu neurčitú. Mám nájdenú aj druhú prácu, nemôže mi urobiť zamestnávateľ problém tým, že ma nebude chcieť prepustiť alebo nedajbože by mi chcel dať výpovednú lehotu 2 mesiace, alebo výpoveď dohodou? Ak by som predložila výpoveď zamestnávateľovi napr. v pondelok môžem uviesť dátum posledného januára alebo sa zmluva končí hneď dňom(teda tým pondelkom) podpísania výpovede z mojej strany? Môžete mi prosím poradiť ako mám postupovať?A čo sa stane ak budem čakať do posledného a zamestnávateľ stihne vyplatiť mzdy?A ešte pre moju zvedavosť firma môže mať kvôli takej výpovedi dajaký problém s úradmi, že nevyplatila mzdu(§69)? Ďakujem za Váš čas na môj problém a Vašu odpoveď

    10. októbra 2021 v 9:01
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Ak boli splnené tieto podmienky, môžete okamžite skončiť Váš pracovný pomer v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď ste sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedeli. Ak Vám okamžite skončí pracovný pomer, budete mať nárok na náhradu mzdy v sume Vášho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Ďalšou možnosťou by bolo aj podanie výpovede z Vašej strany podľa § 62 a § 67 Zákonníka práce. Výpoveď môžete podať z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Upozorňujem Vás na ustanovenie § 62 ods. 8, v zmysle ktorého ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Ak nepodáte ani okamžité skončenie pracovného pomeru ani výpoveď, máte možnosť poslať Vášmu zamestnávateľovi písomnú výzvu (tzv. predžalobnú výzvu), v ktorej mu vyčíslite vaše nároky a určíte termín na zaplatenie a upozorníte ho, že ak Vaše nároky ani v tejto lehote neuspokojí, podáte proti nemu žalobu na súd. Tiež sa môžete obrátiť na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže Vášmu zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné z Vašej strany. Nevyplatenie mzdy a odstupného môže byť posudzované aj ako trestný čin, za predpokladu, že je naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 214 Trestného zákona: „Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“

      13. októbra 2021 v 10:46
  • Júlia

    Dobry den , chcela by som sa spytat co robit ak som živnostnik, a som na ocierke s dcerkou, zamestnavatel mi che strhnut s januarovej faktury, 50% nakolko som nedodrzala vypovednu dvoj. tzy,lehotu…. ich nezaujima že som na ocierke, ani nic… v january som odpracovala 30dni, s 31, a s celkovej sumy 800e, mi zaplati len 365e Prosim co možem spravit?? skusala som dnes aj take že ted nakolko nemam podpisanu zmluvu o rozviazany prac pomeru, si zruzim ocierku a vratim sa do prace podpisem vypoved a odpracujem si dva tydne, ale zamestnavatel nechce. Dakujem

    1. augusta 2021 v 16:03
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, na začiatku treba uviesť, že pokiaľ ste živnostníkom a súčasne aj zamestnancom, teda máte platne uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom, v tom prípade sa na Vás vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce. Ak nemáte uzatvorenú pracovnú zmluvu, potom sa na Vás nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru, teda nie je možné rozviazať pracovný pomer výpoveďou, dohodou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru a nevzťahujú sa na Vás ani ustanovenia o výpovednej lehote. Pokiaľ ste iba živnostníkom, predpokladám, že máte uzavretý iný zmluvný, resp. obchodno-právny vzťah. V tejto zmluve by mala byť uvedená aj výpovedná lehota zmluvy, prípadne dalšie sposoby a dovody ukončenia spolupráce. Pokiaľ chcete rozviazať zmluvný vzťah, resp. spoluprácu so spoločnosťou, pre ktorú ste vykonávali prácu podľa objednávky, tak je potrebné vypovedať takúto zmluvu spôsobom ako to je uvedené v tejto zmluve. Ak neplníte v zmluve dohodnuté veci, potom spoločnosť, obchodný partner a pod., s ktorým máte uzatvorenú zmluvu, môže voči Vám uplatniť náhradu škodu v prípade porušenia zmluvy a vzniku škody, príp. dalšie sankcie uvedené v zmluve. Čo sa týka ošetrovania člena rodiny, pokiaľ ste museli ostať doma s chorým dieťaťom, máte nárok na nemocenskú dávku, na ošetrovné. Nárok na túto dávku má aj podnikateľ, ktorý si riadne a včas platí odvody. Ošetrovné sa poskytuje len počas prvých desiatich dní potreby ošetrovania. Pokiaľ ste aj zamestnancom, je dôležité, aby ošetrujúci lekár dieťaťa na tlačive potvrdil, že pre starostlivosť o dieťa nemôžete pracovať a aby ste dali túto žiadosť potvrdiť zamestnávateľovi. Pokiaľ ste živnostníkom na OČR a túto skutočnosť ste riadne preukazovali aj spoločnosti, obchodnému partnerovi, ktorému ste vykonávali podľa zmluvy prácu, neporušili ste ustanovenia zmluvy a spoločnosti, obchodnému partnerovi nevznikla žiadna škoda, nevidím dôvod na to, aby Vám nevyplatili dohodnutú sumu. V tom prípade máte možnosť písomne vyzvať spoločnosť, obchodný partner na úhradu nezaplatenej faktúry. Samozrejme, na to, aby sme Vám mohli poskytnúť bližšie a presnejšie informácie, potrebujeme vidieť aj zmluvu, ktorú ste uzavreli, na základe ktorej vykonávate činnosť, prácu pre danú spoločnosť. Vzhľadom na to Vám odporúčam obrátiť sa na advokáta vo Vašom okolí, ktorý na základe predložených dokumentov Vám môže poskytnúť bližšie informácie.

      5. augusta 2021 v 7:03

Z dôvodu mimoriadnej pracovnej vyťaženosti je bezplatná právna poradňa momentálne pozastavená.