Práca vám poskytuje príjem, na základe ktorého si zabezpečujete vašu životnú úroveň a životnú úroveň vašej rodiny. Preto máte záujem na tom, aby vám zamestnávateľ v čase na tom určenom vyplácal mzdové nároky vyplývajúce z vášho pracovnoprávneho vzťahu. Nevyplatenie mzdových nárokov zamestnancom v čase na tom určenom, resp. vôbec spôsobuje existenčné problémy pri napĺňaní vašich životných potrieb. V takýchto prípadoch, keď si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť a porušil pracovnoprávne predpisy, môže zamestnanec podľa § 150 Zákonníka práce podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Medzi orgány inšpekcie práce patrí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce (v súčasnosti je sídlo v Košiciach) a krajské inšpektoráty práce. Zamestnanec podáva podnet na inšpektorát práce v kraji, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, resp. prevádzku, v ktorej zamestnanec pracuje. V roku 2012 bolo inšpektorátmi práce vybavených, resp. je v riešení celkom 5 257 podnetov, čo je o 412 podnetov menej ako v roku 2011 (5 669 podnetov). V evidovaných podaniach za rok 2012 sa väčšina, rovnako ako aj v predchádzajúcich obdobiach, týkala práve oblastí nevyplatenia mzdových nárokov a nevyplatenia mzdy a s tým súvisiaceho nedodržania výplatných termínov.
Príklad č. 1:
Postup inšpektorátu práce po podaní podnetu môžeme demonštrovať na nasledovnom príklade: Zamestnanec XY vykonal v mesiaci február 15 hodín práce nadčas po dohode so zamestnávateľom. Zamestnanec sa tak dohodol so zamestnávateľom, pretože bol vo finančnej tiesni a mzda za prácu nadčas mu mala pomôcť. V mzde zamestnanca však tieto hodiny za prácu nadčas v uvedenom mesiaci neboli započítané a zamestnávateľ sa vyjadril, že zamestnanec na ne nemá nárok. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vysvetlenie a požadoval vyplatiť predmetný nárok. Zamestnávateľ však zaujal stanovisko, že v prípade naliehavých opravárskych prác môže nariadiť zamestnancom prácu nadčas, za ktorú im odmena nepatrí. Predmetný zamestnanec podal podnet na inšpektorát práce. V predmetnej veci začne inšpektorát práce výkon inšpekcie práce. Pri výkone inšpekcie práce sa inšpektor práce v danej veci u zamestnávateľa preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk, avšak na požiadanie umožní doň nahliadnuť. Inšpektor práce sa dostaví na pracovisko zamestnávateľa, kde je oprávnený predovšetkým vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú pracovnoprávne predpisy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorý je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania pracovnoprávnych predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie atď.
V praxi konkrétna inšpekcia práce pozostáva z kontroly pracovnoprávnych a mzdových predpisov, t. j. formálna kontrola obsahu pracovných zmlúv, resp. obdobných pracovných vzťahov, kontrola dochádzky, poskytovania minimálnych mzdových nárokov zamestnancov, fyzické skontrolovanie zamestnancov na pracovisku so zameraním na odhaľovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kontrola evidencie a preplácanie nadčasov, nočnej práce, sviatkov alebo zabezpečovania stravovania atď. Z dokladov, ktoré boli predložené, následne inšpektori práce vyhodnotia, či zamestnávateľ pri určovaní a vyplácaní nárokov, spisovaní pracovných zmlúv, resp. iných právnych úkonov nepochybil. Ak nastane situácia, že správny orgán nemá dostatok potrebných podkladov na konštatovanie porušenia pracovnoprávnych predpisov, vyzve zamestnávateľa, aby sa buď dostavil na inšpektorát práce za účelom objasniť skutkový stav, alebo doručil ďalšie potrebné doklady k predmetným zamestnancom. Na základe objektívne zistených skutočností inšpektor práce potom spíše protokol o nedostatkoch, ktoré pri výkone inšpekcie práce zistil.
Po získaní všetkých potrebných podkladov na prešetrenie podnetu zamestnanca inšpektor práce preskúma ich súlad so slovenským platným právom, ktoré spadá do preskúmavanej oblasti. V konkrétnom príklade, ktorý je uvedený vyššie, by inšpektor práce konštatoval porušenie pracovnoprávnych predpisov, konkrétne § 121 ods. 1 Zákonníka práce, keďže zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Potom, ako je podnet prešetrený, inšpektorát práce poskytne odpoveď podávateľovi. Podľa § 7 ods. 8 písm. c) zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný vykonať inšpekciu práce do 30 dní od doručenia podnetu a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.
Výsledkom podania podnetu zamestnanca môže byť teda nariadenie pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutie o uložení pokuty. Väčšina porušení pracovnoprávnych predpisov sa takýmto spôsobom vyrieši a zamestnancom sú vyplatené mzdové nároky, ktoré boli predmetom sporu. Avšak v praxi často dochádza k situáciám, kedy napriek nariadeniu pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutiu o uložení pokuty nedôjde k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnanca. Zamestnanec sa nemôže obrátiť na exekútora, keďže pokuta z rozhodnutia o uložení pokuty je príjmom štátneho rozpočtu a nie zamestnanca. Vhodnejšia zákonná úprava by bola, ak by inšpektorát práce mohol zamestnávateľovi uložiť vyplatenie mzdového nároku priamo zamestnancovi. Na základe vyššie uvedeného, ak zamestnávateľ nevyplatí mzdové nároky aj napriek nariadeniu inšpektorátom práce, zamestnanec by sa mal obrátiť na súd.
Vymoženie mzdových nárokov súdom
Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ako „Zákonník práce“) spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Zamestnanec sa teda môže obrátiť na súd prostredníctvom žaloby alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu. Negatívnou skutočnosťou však je, že ak sa zamestnanec obráti na súd, musí podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatiť 6 % zo sumy, ktorú chce od zamestnávateľa vymôcť. Na rozdiel od správneho konania vedeného inšpektorátom práce je súdne konanie spoplatnené. Avšak, ak je zamestnanec vo finančnej tiesni, môže požiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2010 sp. zn. 5Sžo/219/2010 pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada na majetkové a sociálne pomery žiadateľa, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu. Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a ktoré odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať.
Na súd sa musí zamestnanec obrátiť sám, resp. jeho právny zástupca, pretože žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu zaňho nemôže podať ani inšpektorát práce, ani inšpektor práce. Premlčacia lehota mzdového nároku je tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nároku. Predtým, ako sa zamestnanec obráti na súd, je vhodné pokúsiť sa o vyriešenie tohto sporu so zamestnávateľom písomnou formou, a to „pokusom o zmier“, resp. „predžalobnou výzvou“. V tomto pokuse o zmier, resp. v predžalobnej výzve zamestnanec požiada zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, resp. iných mzdových nárokov. Na tento úkon a taktiež na celé konanie pred súdom je vhodné nechať sa právne zastupovať advokátskou kanceláriou. V pokuse o zmier by mal zamestnanec predovšetkým požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, upozorniť zamestnávateľa, že jeho povinnosťou je vyplácať mzdu a taktiež dodržiavať splatnosť vyplatenia mzdy, ktorá bola vzájomne dohodnutá, stanoviť zamestnávateľovi primeranú dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžného mzdového nároku, upozornenie, že v prípade, ak nebude mzdový nárok v primeranej dodatočnej lehote vyplatený, bude tieto nároky vymáhať súdnou cestou.
Ak zamestnávateľ nevyplatil mzdový nárok, resp. nereagoval na pokus o zmier alebo predžalobnú výzvu, zamestnanec je oprávnený podľa § 172 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu alebo podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku podať na súd žalobu. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo podaním žaloby môže zamestnanec súčasne požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku. V súčasnosti sa súdny poplatok stále platí v kolkoch, ktoré sa nalepia na prvú stranu žaloby pri podaní. Platobný rozkaz predstavuje zjednodušenú a rýchlejšiu formu súdneho konania v porovnaní so súdnym konaním začatým žalobou. Súd v platobnom rozkaze uloží zamestnávateľovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil zamestnancovi uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal. Ak zamestnávateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, musí ho odôvodniť. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, resp. odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Samotný právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie, čo je významný rozdiel oproti rozhodnutiu o uložení pokuty, ktoré vydáva inšpektorát práce. Rozhodnutie inšpektorátu práce je možné vymáhať formou exekúcie, avšak oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je zamestnanec, ale inšpektorát práce, t. j. vymožená pohľadávka je príjmom štátneho rozpočtu.
Žaloba o zaplatenie mzdy a iných mzdových nárokov sa podáva na súde, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, prípadne miesto podnikania. Žaloba musí obsahovať identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa, presnú adresu súdu, ktorému je žaloba určená. Samozrejme, musí taktiež obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým, kedy pracovný pomer vznikol, kedy sa pracovný pomer skončil a akým spôsobom, vyčíslenie mzdového nároku atď. Taktiež zamestnanec môže požadovať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu mal byť mzdový nárok zaplatený, t. j. po najbližšom riadnom výplatnom termíne. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého bola do 31. 1. 2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením mzdového nároku. Avšak od 1. 2. 2013 došlo nariadením vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z. k zmene, kde podľa § 3 si veriteľ môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, čo je 5,75 % ročne až do zaplatenia, t. j. počas celej doby omeškania. Táto zmena priniesla zníženie sadzby o 3 percentuálne body v prospech dlžníka. Zamestnanec sa taktiež môže na súde domáhať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj náhradu trov súdneho konania. K žalobe zamestnanec predkladá kópiu pracovnej zmluvy, evidenciu dochádzky, výpoveď, ďalšie dokumenty a dôkazy atď.
Vymoženie mzdových nárokov v Anglicku, Walese a Francúzsku
Inšpektoráty práce vo Francúzsku tzv. „inspection du travail“ majú kompetencie okrem oblasti mzdy a platov aj v oblastiach bezpečnosti a zdravia pri práci, zamestnanosti, nelegálnej práce, pracovného času, rovnakého zaobchádzania, opatrení reštrukturalizácie atď. Inšpektori práce vo Francúzsku majú zväčša rovnaké kompetencie ako slovenskí inšpektori práce, a to napr. vstupovať na pracovisko zamestnávateľa, požadovať od zamestnávateľa dokumenty, vyjadrenia, vysvetlenia, nariadiť vyplatenie mzdových nárokov zamestnancom atď. Vo Francúzsku však prebehla reforma, ktorá inšpekciu práce ešte zefektívnila, a to na základe „plánu pre modernizáciu a rozvoj inšpektorátu práce“. Podnetom na modernizáciu a zefektívnenie francúzskej inšpekcie práce bola vražda dvoch francúzskych inšpektorov práce. Na rozdiel od slovenských inšpektorov môžu francúzski inšpektori vykonávať aj mediáciu, resp. zmierovacie konanie medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky mediátor. Ďalším významným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou inšpekciou práce je možnosť francúzskych inšpektorátov práce komunikovať s pracovnými súdmi vo Francúzsku, zatiaľ čo slovenské inšpektoráty nemajú právomoc obracať sa so svojimi podnetmi priamo na slovenské súdy. Zamestnanci sa teda môžu v prípade nevyplatenia mzdových nárokov bezplatne obracať na francúzsky inšpektorát práce v prípadoch porušenia zákona francúzskym zamestnávateľom.
Francúzsky zamestnanec sa však môže obrátiť aj na pracovný súd tzv. „conseil des prud’hommes“, ktorý rieši všetky spory vyplývajúce z pracovných zmlúv. Francúzski zamestnanci sa musia obrátiť na súd v mieste, kde s nimi bola uzavretá pracovná zmluva. Príslušný je teda pracovný súd, v územnom obvode ktorého sa nachádza pracovisko podniku, kde zamestnanci pracujú. Avšak, ak zamestnanec vykonáva prácu mimo akéhokoľvek podniku, treba sa obrátiť na pracovný súd v mieste bydliska zamestnanca. Zamestnanec môže návrh podať na pracovný súd doporučeným listom alebo priamo v súdnej kancelárii písomne alebo ústne. Vo Francúzsku je teda možné podať návrh ústne a dať ho zaznamenať súdnou kanceláriou. Taktiež môže byť návrh podaný vo forme spoločného vyhlásenia urobeného oboma stranami zmierovacou radou. Na pracovnom súde nemá zamestnanec povinnosť nechať sa zastúpiť advokátom. Súdne konanie prebieha výlučne vo francúzskom jazyku. Slovenský občan pracujúci vo Francúzsku je oprávnený mať na pojednávaní tlmočníka, avšak sudca nie je povinný využiť jeho služby, pokiaľ ovláda jazyk, v ktorom koná účastník. Ďalším zásadným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou právnou úpravou je, že vo Francúzsku sa v zásade štátu neplatia žiadne poplatky za procesné úkony súdu. Slovenský občan má ako občan Európskej únie právo na úplnú bezplatnú právnu pomoc, pokiaľ jeho majetkové pomery neprekračujú povolenú hornú hranicu upravovanú každý rok (každý rok sa pohybuje táto hranica približne okolo 1 000 eur). Zamestnanec môže získať taktiež čiastočnú bezplatnú právnu pomoc. Hranice pri poskytovaní úplnej bezplatnej právnej pomoci a čiastočnej bezplatnej právnej pomoci môžu byť upravené v závislosti od rodinných pomerov zamestnanca.
4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012
5 Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud’homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.
6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach, Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované 25.07.2013]. Dostupné na:
http://ec.europa.eu/civiljustice/case_to_court/case_to_court_fra_sk.htm#1
V Anglicku a Walese má inšpektorát práce tzv. „Health and Safety Executive“ kompetencie len v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci. Nespokojní zamestnanci v Anglicku a Walese však svoje sťažnosti môžu adresovať aj iným poradným orgánom ako napr. „Citizens Advice Bureau“ a „Law Centre“ alebo „Employment Agency Standards Inspectorate“, ktorý kontroluje agentúry zamestnávania, alebo „Gangmasters Licensing Authority“, ktorý chráni zamestnancov pred využívaním, resp. vykorisťovaním, alebo „HM Revenue and Customs“, ktorý vykonáva kontrolu v oblasti národnej minimálnej mzdy. V prípadoch nevyplatenia mzdových nárokov v Anglicku a Walese zamestnanci najskôr konzultujú svoje problémy priamo so svojím zamestnávateľom. Ak nedôjde k dohode, zamestnanec by mal zaslať písomnú sťažnosť priamo zamestnávateľovi a počkať si na jeho vyjadrenie. Ak zamestnávateľ nekomunikuje so svojím zamestnancom, je vhodné vyhľadať mediátora. Tento postup je v Anglicku a Walese zaužívaný. Mediátor sa pokúša vyriešiť problém zamestnanca priamo so zamestnávateľom. V Anglicku a Walese existuje databáza mediátorov a zamestnanci môžu rýchlo a efektívne nájsť mediátora v mieste svojho bydliska prostredníctvom internetovej databázy: http://www.civilmediation.justice.gov.uk/.
Avšak, ak ani mediátor nepomohol vyriešiť spor, zamestnanec by sa mal obrátiť na zamestnanecký tribunál tzv. employment tribunal. Ak je zamestnanec v spore pred zamestnaneckým tribunálom úspešný, ten nariadi zamestnávateľovi vyplatiť mzdový nárok. Podanie na zamestnanecký tribunál je obmedzené lehotou, na základe ktorej sa naň môže zamestnanec obrátiť najneskôr do 3 mesiacov od skončenia pracovného pomeru s predmetným zamestnávateľom. Podanie a konanie na tribunál je spoplatnené v závislosti od druhu sporu. V prípade, ak ide o nevyplatenie mzdy, dávky pri skončení pracovného pomeru alebo mzdovej diskriminácie, je súdny poplatok za podanie žaloby 160 £ (približne 185 eur) a za pojednávanie 250 £ (približne 288 eur). Pri písomnom podaní sa poplatok platí poštovou poukážkou alebo šekom. Zamestnanci, ktorí si finančne nemôžu dovoliť uhradiť súdny poplatok, môžu podať formulár na oslobodenie od súdnych poplatkov. Po podaní žaloby má zamestnávateľ 28 dní na zaslanie svojho vyjadrenia. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí, sudca zamestnaneckého tribunálu môže rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania. Ak sa zamestnávateľ vyjadrí, v zásade bude nariadené pojednávanie, na ktorom sa o spore rozhodne. Na nariadené pojednávanie si zamestnanec prinesie všetky dokumenty na podporu svojich tvrdení. Taktiež môže prizvať svojho pracovného kolegu, ktorý však nemôže vypovedať za zamestnanca, ktorého sa týka spor, a nemôže ani klásť otázky. Spory sú riešené v kancelárii zamestnaneckého tribunálu tzv. „employment tribunal office“, ktorý sa územne nachádza najbližšie k pracovisku daného zamestnanca. Zamestnávateľovi a zamestnancovi sú na pojednávaní kladené otázky. Súd vydá rozhodnutie zvyčajne v deň pojednávania, ak nie, tak ho zašle písomne niekoľko dní po pojednávaní. Ak je rozhodnutie tribunálu v prospech zamestnanca, zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi jeho mzdový nárok. Ak tak zamestnávateľ neurobí dobrovoľne a ani nepodá odvolanie, zamestnanec môže žiadať o výkon rozhodnutia prostredníctvom dozerajúceho úradníka tzv. enforcement officer, a to za poplatok 40 £ (približne 46 eur) alebo prostredníctvom tzv. High Court Enforcement Officer za poplatok 60 £ (približne 69 eur), ktorý mu však bude zamestnávateľom vrátený.
Ak zamestnanec nebol v spore úspešný, môže podať odvolanie, ktoré musí odôvodniť, a to na odvolací zamestnanecký tribunál tzv. Employment Appeal Tribunal v lehote 42 dní od oznámenia rozhodnutia. Odvolanie musí byť doručené na odvolacom tribunáli najneskôr v posledný deň lehoty o 16:00. Taktiež z taxatívne vymedzených dôvodov, ako napr. zamestnanec nebol informovaný o termíne pojednávania, nový dôkaz, o ktorom do pojednávania nemal vedomosť atď., môže písomne požiadať zamestnanecký tribunál o súdne preskúmanie rozhodnutia, a to v lehote do 14 dní. Preskúmanie rozhodnutia je taktiež spoplatnené.
Poznámky:
1 Podľa Výročnej správy Národného inšpektorátu práce o sťažnostiach, petíciách a podnetoch za rok 2012
2 § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3 Napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., nariadenie vlády SR č. 410/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby, nariadenie vlády SR č. 411/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky, atď.
4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012
5 Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud’homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.
6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach, Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované 25.07.2013]. Dostupné na: http://ec.europa.eu/civiljustice/case_to_court/case_to_court_fra_sk.htm#1.
7 Citizens Advice Bureau. 2011 Advice guide, p. 3, 2011