Moja mama mi chce previesť darovacou zmluvou podiel na nehnutelnosti, ktorý tvorí 1/2 podiel. Chcem sa spýtať čo k tomu potrebujem
10. septembra 2021 v 9:50
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň,
v prípade darovania nehnuteľnosti je potrebné uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá musí byť písomná. K napísaniu darovacej zmluvy potrebujete občianske preukazy zmluvných strán a list vlastníctva, na ktorom je predmetná nehnuteľnosť špecifikovaná, pretože v darovacej zmluve treba označiť zmluvné strany, kto je darca a kto je obdarovaný, treba uviesť ich osobné údaje ako meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt a ďalšou nevyhnutnou súčasťou darovacej zmluvy je označenie daru, ktorý treba presne špecifikovať. Pri nehnuteľnostiach treba uviesť ich všetky údaje uvedené aj na liste vlastníctva, ako aj presne vymedziť výšku podielu, ktorý sa prevádza. Na darovacej zmluve podpis prevodcu (darcu) musí byť overený. Pri darovaní nehnuteľnosti je nevyhnutné doručiť katastrálnemu odboru okresného úradu návrh na vklad do katastra spolu s darovacou zmluvou v dvoch vyhotoveniach, pretože až vkladom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností dochádza k prevodu nehnuteľnosti na obdarovaného. Podpisy na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemusia byť overené, stačí ho podpísať obyčajne. Vzhľadom na to, že vo Vašom prípade ide o prevod blízkej osobe, darovaním nebude porušené ani predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (výnimkou by bolo, ak by bola nehnuteľnosť v BSM manželov, v takom prípade by bol nutný súhlas s darovaním aj druhého manžela). Prípadný vzor darovacej zmluvy si viete pozrieť aj na našej stránke https://www.banos.sk/vzory/vzory-zmluv-a-podani-k-prevodom-nehnutelnosti
12. septembra 2021 v 15:01
Miriam
Dobrý deň p. advokát. Koncom júla som Vás prosila o radu ohľadom prevodu majetku na syna. Veľmi súrne by som potrebovala v tejto otázke poradiť, avšak nenašla som odpoveď. Viem, že ste otázkami zahltený, ale moc pekne by som chcela poprosiť o pomoc. Išlo o darovanie nového neskolaudovaného domu nadobudnutého manželmi v BSM (na základe kúpnej zmluvy)synovi pred jeho zápisom do katastra a jeho následný prevod darovaním na manželku po zápise v katastri. Buďte taký dobrý a poraďte mi, či je táto forma prípustná a aké kroky využiť. Srdečne ďakujem.
24. augusta 2021 v 17:56
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, keďže sa jedná o neskolaudovanú nehnuteľnosť, zákon presne nevymedzuje, čo všetko môže, resp. nemôže byť predmetom darovacej zmluvy, je potrebné teda vychádzať zo všeobecného vymedzenia Občianskeho zákonníka, a to z § 118 a nasl., v zmysle ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Treba prihliadnuť na ustanovenie Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. rozostavanou stavbou pre účely Katastrálneho zákona je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. V tom prípade na to, aby mohli byť zapísané práva k rozostavanej stavbe, je potrebné predloženie znaleckého posudku o rozostavanosti nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť je možné darovať, aj keď ešte nebola skolaudovaná a vlastnícke právo k nej nebolo ešte zapísané v katastri nehnuteľností, ak spĺňa spomínané požiadavky rozostavanej stavby. Pri zápise do katastra nehnuteľností k návrhu na zápis vlastníckeho práva k takejto nehnuteľnosti je potrebné predložiť právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán, znalecký posudok o rozostavanosti ako aj darovaciu zmluvu (alebo inú zmluvu o prevode). Ak syn je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, môže predmet svojho vlastníctva darovať manželke do vlastníctva.
26. augusta 2021 v 10:45
Anonym
Dobrý den, chcem sa spýtat na otázku ohladne nehnuteľnosti. Moja mama vlastni spolu so sestrou a jej dcerou, každá 1/4 z domu po nebohom otcovi resp. dedovi, teda celkom spolu 3/4 z celej nehnuteľnosti a poslednú 1/4 z domu vlastni moja expriatelka, mama mojho syna- Mojej expriatelke daroval nebohy môj dedo pred 3 rokmi 1/4 s tým že ked bude jeho pravnuk ( moj syn) plnoletý, tak čiastku prevedie na neho alebo peniaze za predaj ( výplatu z domu) dá jemu na jeho zabezpečený účet a vyberie si ich syn v plnoletosti. ( bude mať16 rokov). Dedo nám to všetkým povedal ked žil ústne, že na tom trvá ale nenapísal žiadny papier.. Teraz chcú všetky tri ( moja mama, jej sestra s dcerou) vyplatiť tú moju expriateľku alebo aby to dala ona mojmu synovi. Expriatelka nakolko vlastní 1/4 z domu, nechce čiastku prepísať na syna a požaduje neprimernú čiastku za 1/4 domu 30tis euro. Hodnota domu znalcom je 76 tis. Navrhli jej ciastku 18 tis, s tým aby ju dala mojmu synovi. Ona s tým nesúhlasí a požaduje 30 tis, s tým že si ich ona nechá a navyše že má ona znalca ktorý ohodnotil dom na 100tis. O údržbu domu sa nestará, dom má 75 rokov a treba rekonštrukciu alebo zbúrať, oni tri sa dohodli že dom zbúrajú a postaví sa tam nový menši alebo sa dom zrekonštruuje a išla by tam bývať moja mama, ktorá v tej obci aj býva, s čím ale expriatelka tiež nesúhlasí. Napadnúť ju nemôžu za to, že to je vlastne čiastka môjho syna ( lebo dohoda bola len ústna) a ona zo sumy 30tis ustúpiť nechce. Chcem sa spýtať ako tento prípad vyriešiť. Ďakujem,
17. mája 2021 v 8:47
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň,
na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zákon vyžaduje písomnú formu právneho úkonu, ktorým môže byť ako kúpna, tak aj darovacia zmluva, a tiež vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pokiaľ boli tieto podmienky pri prevode vlastníckeho práva splnené a toto je v jednotlivých podieloch zapísané aj na liste vlastníctva, potom možno hovoriť o spoluvlastníctve predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by darca, resp. Váš dedko hoci aj písomne požadoval splnenie podmienky popri darovaní podielu, na túto nemožno prihliadať, nakoľko v takom prípade by nebola splnená náležitosť darovania, ktorou je bezodplatnosť. Podmienka darcu, teda aby podiel bol prevedený na Vášho syna, resp. aby sa finančná odplata z podielu Vašej expriateľky zložila na osobný účet v prospech Vášho syna, nie je právne záväzná. Ak však Vaša expriateľka uvažuje nad predajom svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, v zmysle zákona je najskôr povinná ho ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Hodnota podielu musí byť primeraná, to znamená, že by sa mal vziať v úvahu znalecký posudok a na základe neho určiť aj hodnotu jednotlivých podielov. Pokiaľ sa ohľadom vyporiadania spoluvlastníci nevedia dohodnúť, možno sa v tejto veci obrátiť na súd s návrhom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Môžete sa dožadovať, aby vec pripadla do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (pokiaľ rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné), pričom novourčení spoluvlastníci sú povinní nahradiť hodnotu podielu na nehnuteľnosti tomu spoluvlastníkovi, ktorého vlastníctvo zaniká, a to za primeranú odplatu. Pokiaľ sa strany na hodnote nehnuteľnosti nedohodnú, môže nariadiť súd znalecké dokazovanie a následne určiť hodnotu jednotlivých podielov spoluvlastníkov.
19. mája 2021 v 10:17
Anonym
Dobry den pan advokat. Moj problem spociva v tom ze sme zo sestrou zdedili dom po rodicoch.. Ona 1/6 a ja 5/6 podielov.. Sestra zahlasila osobny bankrot lebo ma dlzoby a exekuciu. Obdrzala som list v ktorom ma informovali ze novym vlastnikom je uz cudzi clovek, ktory ma teraz ziada o rieseni tohto podielu dohodnut sa bud na rozdeleni spolocnych nehnutelnosti alebo odkupeni ich podielov z domu 1/6. Oni mi urcili sumu na 20 000 eur bez toho aby videli dom, pozemok. Bez znalca.. Ja peniaze na vyplatenie nemam. Chcela by som vediet ako by som mala postupovat v tomto pripade? Na koho sa obratit? Dakujem za odpoved.
15. marca 2021 v 19:05
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň,
nakoľko v rámci konkurzu, resp. oddlženia Vašej sestry došlo k speňaženiu jej majetku, a teda aj podielu na predmetnej zdedenej nehnuteľnosti, podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pri speňažení majetku správca nie je viazaný zákonným predkupným právom, teda Vám ako spoluvlastníkovi nebol povinný ponúknuť tento podiel. Nakoľko spoluvlastnícky podiel nadobudol nový spoluvlastník, s týmto sa môžete, ako uvádzate, dohodnúť na rozdelení nehnuteľnosti, ak je to možné, alebo sa dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti za primeranú peňažnú náhradu, určenú znaleckým posudkom. Pokiaľ sa na spôsobe vyporiadania, resp. na výške odplaty za spoluvlastnícky podiel nedohodnete, spôsob vyporiadania na návrh jedného zo spoluvlastníkov môže určiť súd. Pokiaľ sa strany na hodnote nehnuteľnosti nedohodnú, môže nariadiť súd znalecké dokazovanie a následne určiť hodnotu jednotlivých podielov spoluvlastníkov. Odporúčam Vám však vopred prekonzultovať akékoľvek kroky s advokátom vo Vašom okolí.
17. marca 2021 v 9:46
Anonym
Dobrý deň, s priateľom staviame dom na pozemku, ktorého vlastníkom je len priateľ a výstavbu domu financujeme hypotekárnym úverom spoločne, kde priateľ je vedený ako dlžník a ja ako spoludlžník. Moji rodičia nám založili dom, aby nám v banke poskytli hypotéku na výstavbu domu. Keďže ja nemám vlastnícke právo k pozemku, tak na stavebnom povolení som nemohla byť evidovaná aj ja a je vedený ako stavebník len môj priateľ, ale dom bude vo vlastníctve nás oboch keďže ho financujeme spoločne. Chcela by som sa informovať ako je to potom so zápisom na kataster akú zmluvu by sme mali predložiť k návrhu zápisu do katastra nehnuteľností, aby to nebolo tak, že priateľ si postavil dom sám a potom mi polovicu daroval. Nechcela by som prevod vlastníckeho práva riešiť darovacou zmluvou, keďže dom financujeme v rovnakom pomere, aby sme teda boli obaja rovnocenní vlastníci od začiatku. Dala som si právnikovi vypracovať zmluvu, kde sa priateľ zaväzuje zapísať stavbu do katastra nehnuteľností a previesť polovicu domu na mňa keď bude možné stavbu identifikovať ako rozostavanú stavbu. Neviem či aj táto zmluva by mohla byť ako príloha vkladu do katastra keďže v podstate sa jedná len o záväzok priateľa a teda neviem či by túto zmluvu na katastri akceptovali alebo treba spísať zmluvu/dohodu, že daná nehnuteľnosť, ktorá sa postaví na pozemku, bude patriť do nášho podielového spoluvlastníctva a v akom pomere a ak by bolo potrebné spísať zmluvu/dohodu, či je potrebné ju spísať teraz, keď ešte dom nie je postavený alebo sa môže spísať aj keď sa pôjde urobiť vklad na kataster už keď dom bude v štádiu rozostavanej stavby. Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď.
4. januára 2021 v 13:45
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň,
rozostavanú stavbu je možné zapísať do katastra nehnuteľností až po dokončení jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise vlastníckych práv k rozostavanej stavbe sa predkladá aj stavebné povolenie a znalecký posudok o stupni rozostavanosti stavby. Ako vlastník stavby sa zapisuje osoba, ktorá je uvedená ako stavebník vo vydanom stavebnom povolení. Vo Vašom prípade by sa tak ako vlastník stavby zapísal len Váš priateľ, pokiaľ by ste inou verejnou listinou nevedeli preukázať, že aj Vy ste vlastníkom stavby. Za verejnú listinu však nemožno považovať zmluvu o úvere uzatvorená s bankou. Zmluva, ktorú Vám vypracoval právnik, a ktorá zaväzuje Vášho priateľa k prevodu vlastníckeho práva k stavbe v rozsahu jednej polovice by rovnako nepostačovala na zápis vlastníckeho práva, nakoľko, ako aj uvádzate, táto obsahuje len záväzok Vášho priateľa podiel previesť, čo je možné len na základe právneho úkonu. Tým môže byť buď kúpna, zámenná alebo darovacia zmluva. Len na základe jednej z týchto zmlúv a na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností možno zapísať aj Vaše vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
6. januára 2021 v 10:07
Anonym
Dobrý deň Chcem sa spýtať , priateľ kúpil nehnuteľnosť v ktorej spolu bývame a chcel by polovicu prepísať na mňa. Je to možné keď je úver aj dom písaný len na neho a niesme manželia? Poradili by ste mi ako to máme spraviť, či darovaciou zmluvou alebo nejak inak? A na koho sa s tým obrátiť? Vopred ďakujem za odpoveď.
1. novembra 2020 v 17:01
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň,
pokiaľ Váš partner vzal úver iba na seba a z tohto úveru financoval kúpu nehnuteľnosti, právny poriadok ho v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na inú osobu neobmedzuje, pokiaľ zmluva o úvere neurčuje inak. Taktiež manželstvo nie je podmienkou pre takýto prevod. Odporúčam prevod realizovať prostredníctvom darovacej zmluvy, ktorá je pre tento prípad najvhodnejšia, no pred tým sa informovať v banke, či sa nevyžaduje jej súhlas na takýto prevod. Partner bude však aj naďalej povinný splácať úver. Odporúčam Vám dať si vypracovať darovaciu zmluvu advokátovi, ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, aby ste sa vyhli problémom s prevodom časti nehnuteľností a aby kataster zavkladoval aj Vaše vlastnícke právo.
3. novembra 2020 v 15:14
Anonym
Dobrý deň, chcela by sa informovať, či je možné darovať pozemok – ornú pôdu 2 osobám. Nakoľko nie je možné uvedený pozemok drobiť podľa zákona, pretože nie je väčší ako 2000m2 . Vlastníkom je môj starý otec so starou mamou a chcel by tento pozemok darovať mne (vnučke) a svojmu synovi rovnakým dielom. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď
22. júna 2020 v 13:42
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň,
neuvádzate, či sa daný pozemok nachádza mimo zastavaného územia obce (t. j. v extraviláne), alebo v zastavanom území obce (v intraviláne), nakoľko podľa zákona č. 180/1995 Z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sa zákaz drobenia pozemkov vzťahuje len na tie pozemky, ktoré sa nachádzajú v extraviláne. Pokiaľ sa teda daná orná pôda nachádza v intraviláne, Váš starý otec tento pozemok pokojne môže darovať Vám ako vnučke, i svojmu synovi. Pokiaľ sa však táto orná pôda nachádza v extraviláne, zákaz drobenia pozemkov sa na ňu vzťahuje. V zmysle daného zákona § 23 ods. 1 „Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.“ Ak by teda v danom prípade rozdelením vznikol pozemok menší ako 2000 m2, právny poriadok jeho rozdelenie zakazuje, pričom ak by vlastník tento zákaz nerešpektoval, rozdelenie pozemku by bolo neplatné a nemalo by z právneho hľadiska žiadne účinky.
25. júna 2020 v 15:00
Anonym
Dobrý deň, mám spoluvlastnícky podiel s bratom , je to orná pôda, zároveň má spoluvlastnícký podiel jeden mrtvý a pozemkový fond, ja Vás chcem veľmi pekne poprosiť, chcela by som svoj podiel vyňať a geodetom to dať zamerať , ako postupovať, aby som mala svoj podiel na liste vlastníctva Ďakujem za odpoveď.
14. marca 2020 v 12:23
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, súčasná právna legislatíva sa zameriava na ochranu poľnohospodárskej pôdy (ornej pôdy, chmelníc, viníc. záhrad, ovocných sadov a pod.) ako nenahraditeľného prírodného zdroju, ktorého je obmedzené množstvo. Z toho dôvodu jej vyňatie z fondu a použitie na stavebné účely podlieha schváleniu okresného úradu (Lesný a pozemkový odbor). Základnými kritériami pre jeho rozhodnutie o odňatí z pôdneho fondu je príslušnosť pozemku k zastavanému územiu obce (údaj o príslušnosti je na liste vlastníctva) a veľkosť plochy, ktorá sa má zastavať. To znamená, že sa nemení druh pozemku na celej parcele, ale sa vyníma iba časť pozemku, ktorá je pod plánovanou stavbou. Z tejto plochy sa vytvára nová parcela na liste vlastníctva, na tento účel geodet vyhotoví geometrický plán. Podľa zákona č. 220/2004 na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2, prípadne ak ide o výmeru odnímanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce.
16. marca 2020 v 15:41
Timea
Dobrý deň p.advokát mohla by som Poprosiť o radu? Zomrel nám otec a a rodinný dom rodičov sa po dedičskom konaní rozdelil na podiely:: mama 62,5% st.syn má 12,5%, ja (dcéra) 12,5% a ml.syn 12,5%.. Najstarší brat sa pred nejakým časom nasťahoval k mame do domu a pre rozdielne názory a bezcharakterné chovanie k mame, nerešpektovanie jej osoby, s ním mama odmieta žiť pod jednou strechou a chce ho z jeho podielu 12,5% vyplatiť a ten podiel potom chce napísať na seba. Mama sa chce s ním dohodnuť ale kedže sme si isté, že s tým nebude suhlasiť bude to musieť riešiť sudnou cestou. Na maminej strane sme i ja s ml.synom takže 3:1.Myslíte, že to sud bude brať v uvahu že sním nechceme mať čo sa týka podielnictva nič spoločné??Nemáme s ním dobre vzťahy ani my surodenci a aj tak by sme raz dom riešili sudnou cestou. Ak by to sud odsuhlasil a mama by mala podiel na dome 75% chcela by Darovacou zmluvou darovať svoj podiel na mňa a ml.syna, tým pádom by sme obidvaja vlastnili po 50% domu. Chcem sa opýtať : po maminej smrti na dedičskom konaní nebude môcť nejak st.brat napadnuť tuto dar.zmluvu, že bol vydedený z maminho podielu ako syn??? Bude sa sa počítať do jeho dedičského podielu, že už bol vyplatený?? Dakujem krásne za odpoved S pozdravom
10. októbra 2019 v 10:39
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, občiansky zákonník umožňuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo buď dohodou, alebo rozhodnutím súdu. V zmysle §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov“. Hoci uvádzate, že Váš starší brat nemá záujem dohodnúť sa, odporúčam Vám ako prvý krok urobiť to, že ho písomne (písomnosť zaslať na doručenku) vyzvete, že nechcete naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a máte záujem sa s ním dohodnúť a vyplatiť jeho podiel na nehnuteľnosti v opačnom prípade budete nútení sa obrátiť na sud, čo ale bude znamenať zbytočne finančné zaťaženie kvoli sudnym poplatkom, znaleckým posudkom a pod. Pokiaľ na túto písomnú výzvu odpovie záporne, resp. neodpovie vôbec, môžete podať na súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom prílohou tohto návrhu by mala byť aj písomná výzva vrátane doručenky, ktorú ste staršiemu bratovi zasielali. Ako je vyššie uvedené, súd spoluvlastníctvo zruší ak k dohode nedôjde a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Prihliadne aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V návrhu môžete žiadať buď to, aby súd prikázal podiel staršieho brata výlučne Vašej mame, alebo aby ho rozdelil rovnakým dielom na Vašu mamu, Vás a Vášho mladšieho brata. Vaša mama samozrejme môže previesť svoj podiel darovacou zmluvou na Vás a Vášho mladšieho brata. V zmysle Občianskeho zákonníka v prípade smrti Vašej mamy pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. To znamená, že ak by Vaša mama darovala svoj podiel Vám a mladšiemu bratovi, to by sa započítalo do Vašich dedičských podielov. Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo a zaviaže vás ostatných aby ste vyplatili staršieho brata, tak toto jeho vyplatenie nie je možné považovať za súčasť dedičského podielu, nakoľko ten podiel na nehnuteľnosti patril jemu. Pokiaľ súd zruší podielové spoluvlastníctvo a Vaša mama následne daruje svoj podiel Vám a Vášmu mladšiemu bratovi, potom v prípade jej smrti bude aj naďalej jej starší syn spôsobilý dediť (napríklad ak bude mať Vaša mama nejaké úspory či ostatný majetok). Darovaciu zmluvu môže st. brat napadnuť len pre prípad, že by napriklad Vaša mama nebola na uzatvorenie darovacej zmluvy spôsobilá.
12. októbra 2019 v 15:12
Anonym
Dobrý deň, s manželkou máme záhradku, ktorá nemá vysporiadaný pozemok a tak sme sa pred nedávnom rozhodli, že si to dáme do poriadku. Po nahliadnutí do katastra sme zistili, že tam je 50 vlastníkov, pres to všetko sme sa rozhodli že do toho ideme. Podarilo sa nám osloviť už 47 podielových vlastníkov všetci nám to podpísali, ale tých troch sme nenašli a nemôžeme ich nájsť, tak nám to ostalo na mŕtvom bode a nevieme čo máme ďalej robiť. Máme to dať na súd, alebo ako máme ďalej postupovať? Za odpoveď vopred ďakujeme.
11. augusta 2019 v 19:40
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, pokiaľ na liste vlastníctva je napísaná adresa trvalého pobytu tých spoluvlastníkov, ktorých ste zatiaľ nenašli, tak sa skúste obrátiť na príšlušný obecný úrad, možno Vám vedia poskytnúť o nich informácie pomocou registra obyvateľov. Ak je vlastníkom nehnuteľnosti taká osoba, ktorá sa nedá dohľadať, teda je tzv. neznámy vlastník, odporúčam Vám obrátiť sa so žiadosťou na Slovenský pozemkový fond, ktorý také pozemky spravuje.
13. augusta 2019 v 16:40
Anonym
Dobrý deň prajem. Veľmi pekne Vas poprosím o pomoc a radu. Babka bola majiteľkou domu. Mala 5 deti.. V tom dome s ňou dlhé roky býval jeden zo synov. V roku 2017 darovacou zmluvou ( uz bola odkázaná na lôžko, a mozno aj nadopovaná liekmi, v dome uz nebývala kedže sa o ňu staral uz niekto iny, no naďalej platila účty za dom, kedže tento syn nic neplatil, ale býval tam naďalej) previedla dom na tohto syna, ktorý s ňou býval v dome aj napriek tomu, ze ju nedoopatroval. Počas života sa vyjadrila, ze dom budu dediť všetky jej deti. Mame informáciu, ze darovacia zmluva bola podpísaná pod nátlakom. Len neviem ci to vieme dokázať. Medzitým syn ktorý dostal dom do daru zomrel a zdedila ho jeho jedina dcéra, ktorá ho chce predať. Otázka znie: 1.je tato dcéra povinná sa najprv opýtať ci nemá o odkúpenie záujem niektorý z babkinych deti? 2. Môžeme si vyžiadať k nahliadnutiu tuto darovaciu zmluvu? 3. Mame šancu vyhrať súd v prípade, ze dokážeme, ze darovacia zmluva bola podpísaná pod nátlakom? Nechceme robit zlo v rodine, ale ani jednému z babkinych deti sa to cele nepozdáva, nakoľko tento obdarovaný syn sa o babku počas jej života a počas toho ako u nej býval nestaral, nadával na ňu a neposkytol jej žiadnu zdravotnú starostlivosť.
18. novembra 2018 v 19:30
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, aktuálna vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá dom zdedila, nie je povinná sa opýtať, či nemá o odkúpenie záujem niektorý z babkiných detí. Darovaciu zmluvu môžete napadnúť len zo zákonom stanovených dôvodov tak, že by šlo a neplatný právny úkon. Môžete ju napadnúť na súde žalobou o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva (po starej matke). Dôvod neplatnosti však nesmie byť hocijaký. Váš návrh musíte riadne odôvodniť, lebo bezdôvodne napadnutie darovacej zmluvy je odsúdené na neúspech. Dôvody pre napadnutie sú napríklad, že zmluva bola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok alebo pod nátlakom. Ak by ste vedeli dokázať, že pri podpisovaní darovacej zmluvy nebola darovacia zmluva zo strany darcu podpísaná slobodne a vážne, táto darovacia zmluva by bola neplatná. Neplatnosť darovacej zmluvy však musí vyhlásiť súd.
21. novembra 2018 v 15:34
Kristína
Dobrý deň. Poprosím o odpoved. Na liste vlast. je: právo doživotného užívania domu. Syn vysťahoval deda pod zámienkou malovania izby do komory, kde bola iba elektrina. Dedo si kúril celú zimu v ,, peterky kachliach,, zatial čo syn s rodinou obýval celý dom s ústr . kúr. kúpelňou atd. Máme podozrenie, že darovanie prebehlo pod nátlakom nevesty. Bolo porušené právo užívania, ked dedo nemal lubovolný vstup do domu? / napr: odprchovať sa? / Dedo zomrel. Deddič. konanie ešte nebolo. Môžeme túto darovaciu zmluvu napadnúť za nedodržanie podmienok? Bude iné súdne konanie, alebo dá sa aj na dedič. konaní. Aké sú poplatky, Ďakujem
17. novembra 2018 v 11:35
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, vecné bremeno spočívajúce v práve dožitia v danej nehnuteľnosti oprávňuje toho, v koho prospech bolo toto vecné bremeno zriadené, užívať vecným bremenom zaťaženú nehnuteľnosť, teda až do smrti oprávneného môže v nej bezodplatne bývať a rovnako je oprávnený na úkony s tým spojené. Ak vecným bremenom zaťaženú nehnuteľnosť užíva aj jej vlastník, tak oprávnený z vecného bremena je povinný znášať náklady na zachovanie a opravy zaťaženej nehnuteľnosti podľa miery spoluužívania. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrilo určitej osobe, toto zanikne najneskôr jej smrťou. Darovaciu zmluvu môžete napadnúť na súde žalobou o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dôvod neplatnosti však nesmie byť hocijaký. Váš návrh musíte riadne odôvodniť. Bezdôvodne napadnutie darovacej zmluvy je odsúdené na neúspech. Súd by žalobu, ktorou ste napadli darovaciu zmluvu bez dôvodu zamietol. Sudny poplatok je v prípadoch, kedy nemožno oceniť predmet konania 99,50 eura. Tiež uvádzame, že v prípade dedičského konania po poručiteľovi v zmysle Občianskeho zákonníka, pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.
20. novembra 2018 v 17:36
Anonym
Dobrý deň p. Bános chcela by som Vás poprosiť o radu. S manželom sa poznáme od roku 2003, v roku 2008 sme sa zobrali, v tom čase už som vlastnila rod.dom,ktorý mi moja mama formou darovacej zmluvy darovala. S manželom sme investovali do prerábky domu, jedného dňa rok 2013 prišiel za mnou,aby som mu prepísala polovicu domu, nechcela som tak sme sa hadali apod. Nakoniec som súhlasila a prepísala, lenže hneď ako som to urobila sa začal môj manžel správať čudne kedže sme pracovali obaja v zahraničí som mu posielala 1 celý rok výplatu vo výške 1.100€ za účelom sporenia a ďalej prerobenie domu,alebo kúpa novej nehnutelnosti. Lenže po tom ako sa stal vlastníkom mi žiadne peniaze nedával ani ma neživil,kedže som pracovala celý rok v rakúsku,ani neinvestoval do domu okrem bežného platenia spotreby domu. Pred letom som sa dozvedela,že má novú známosť,konkrétne išlo o vzťah medzi ním a dcérou mojej sesternice!! Ani si neviete predstaviť ten okamih keď to celé prasklo,samozrejme už spolu mali pomer dlhšie. Tak som podala žiadosť o rozvod,kedy nás v 2014 rozviedli. Momentálne riešime vyporiadanie majetku s čím by som nemala až taký problém,ako to že by som chcela požiadať manžela alebo teda súd o vrátenie daru. Chcela by som tam uviesť,že toto všetko urobil z vypočítavosti a úmyselne sa obohatil nakoľko na mňa tlačil spočiatku a keď už mal polovicu tak sa všetko skončilo,ďalšia vec hlboko narušené rodinné vzťahy, neviem či sa môžem pustiť do vrátenia daru ak áno čo by ma čakalo. Pretože ja si pojdem za svojim návrhom že to manžel plánoval a vyjadril sa svedkyňi ktorú by som označila na predvolanie že z prvého mamželstva odišel s ,,holou riťou,, tak z tohto manželstva neodíde. Neviem vôbec čo mám od toho čakať, samozrejme je tam ďalších x vecí ktoré urobil.. Ak budete taký láskavý a poradili by ste mi. Už som vymenila 3 právnikov a výsledok žiadny. Budem bojovať zo všetkých síl. Ďakujem pekne.
18. septembra 2018 v 18:33
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, čo sa týka vrátenia daru, zákon hovorí o tom, že Vy ako darca sa môžete domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k Vám alebo k členom Vašej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu na vrátenie daru založené zákonom nemožno urobiť závislým od toho, ako obdarovaný naloží s predmetom daru. Rozhodovacia súdna prax sa ustálila v tom, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.04.2002, sp.zn. 33 Odo 137/2002 hovorí o tom, že porušenie manželskej vernosti spôsobom, ktorým manžel znevážil dôstojnosť manželky a vystavil ju pre ňu neprijateľnému poníženiu, je chovaním, ktoré sa hrubo prieči dobrým mravom. V prípade vrátenia daru manžela musíte najskôr písomne vyzvať na jeho vrátenie, v tejto výzve mu uvediete skutkový stav a dáte mu primeranú lehotu na to aby daný darovaný podiel prepísal v katastri nehnuteľností späť na Vás pretože darovací vzťah zaniká v okamihu, kedy Váš prejav dôjde manželovi, resp. obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovujú pôvodné vzťahy. V prípade, že manžel nebude chcieť tento podiel prepísať v katastri nehnuteľností na Vás, je potrebné podať žalobu o vrátenie daru, teda aby sud rozhodol, že nehnuteľnosť je vo Vašom výlučnom vlastníctve, túto však možno podať v len obmedzenom čase. Obmedzením je všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorý vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Premlčacia doba tak začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, teda odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.
20. septembra 2018 v 10:17
Anonym
Dobrý deň p. advokát – poprosím Vás o nasledovnú radu. S manželom máme vo vlastníctve byt nadobudnutý počas manželstva aj priĺahlý pozemok okolo bytovky resp. alikvotnú časť pozemku. Uvažujeme o tom, akým spôsobom a či je možné – aby byt patril výlučne do vlastníctva jedného z manželov konkrétne manželke. Ako máme postupovať – darovaciu zmluvu, odkúpenie ap.? Zmenu nahlásiť na bytový podnik, zápis do listu vlastníctva , zaplatenie dane ap. Ako vyriešiť bývanie druhého manžela – nájomnou zmluvou, vecné bremeno…. Neuvažujeme o rozvode , ale nás nútia nepriaznivé rodinné vzťahy. Ďakujem pekne za odpoveď.
23. augusta 2018 v 14:30
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, aby bolo možné vytvoriť stav, kedy nehnuteľnosť, ktorá už patrí do BSM, patrila len jednému z manželov, musí byť BSM najskôr zrušené a následne vyporiadané. K zániku BSM dochádza jednak zánikom manželstva, ako aj počas trvania manželstva, v prípade existencie závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom. Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tiež v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Súd posudzuje dôvody na zrušenie BSM podľa okolností konkrétneho prípadu. Ak by došlo k zániku BSM, je možné vyporiadanie dohodou, na základe ktorej by sa výlučnou vlastníčkou mohla stať manželka.
26. augusta 2018 v 19:01
Anonym
Moja mama darovala byt dcére mojej sestry ja a moja dcéra boli z obdarovania vynechaný samozrejme to chcem nejako zmeniť som potencionálny dedič.
8. augusta 2018 v 19:31
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Do smrti poručiteľa nemáte možnosť napadnúť predmetnú darovaciu zmluvu, vlastník nehnuteľnosti je oprávnený s touto nakladať podľa svojho uváženia. Tú však môžete napadnúť po smrti poručiteľa, napr. z dôvodu, že poručiteľ v čase uzatvorenia zmluvy nebol spôsobilý na právne úkony, alebo zmluvu uzatvoril pod nátlakom, a to podaním žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (v priebehu sudneho konania by sa riešila neplatnosť uvedenej zmluvy). Dôvody neplatnosti zmluvy však budete musieť preukázať.
10. augusta 2018 v 17:56
Anonym
Dobrý deň, moja babka darovala polovicu domu mne a druhú polovicu mojej sestre. Kvôli určitým problémom medzi nami chcela sestra svoju časť vrátiť babke, ale tá to odmietla a tak svoju časť prepísala na mňa. Môžem celý dom vrátiť babke vo forme darovacej zmluvy? A ak áno, je možné tam uviesť , že pod podmienkou, že mňa a moju rodinu nebude ona a jej rodina kontaktovať za účelom ohovárania, ústnych útokov, šikanovania atď. ?
14. júla 2018 v 15:37
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Platí, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Dom, ktorý Vám babka a sestra darovali môžete ďalej darovať svojej babke alebo darovať či predať ho inej osobe. Pokiaľ Vaša babka dar, resp. dom odmietne, nedôjde k uzavretiu darovacej zmluvy. Obdarovanie môže byť podmienené rozväzovacou podmienkou, ktorá keď nastane, následky obdarovania pominú a obdarovaná bude musieť predmet daru vrátiť (napr. hrubé správanie sa babky). Táto podmienka však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, inak by bola darovacia zmluva v tejto časti neplatnou.
15. júla 2018 v 15:37
Anonym
Dobrý deň, otec ešte počas života matky podpísal u notára,že jej za 1 € odpredáva podiel,ktorý však podľa notára na dedičskom nie je platný ,lebo mala byť spísaná aj kúpno predajná zmluva,tento doklad som našla v maminých papieroch po smrti. Notár odporúča ,aby otec daroval svoj podiel mne ako dcére aj s exekúciami. Je to správne riešenie? Ďakujem pekne
10. apríla 2018 v 11:30
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, čo sa týka spomínanej zmluvy za 1,- EURO, treba dodať, že kúpna zmluva, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti za nereálnu cenu, môže byť neskôr napadnutá, nakoľko v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka platí, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (v tomto prípade sa zastieralo darovanie). Avšak podľa Občianskeho zákonníka platí taktiež, že darovanie medzi manželmi, pokiaľ ide o spoločný majetok patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva (majetok nadobudnutý počas trvania manželstva) nie je možné. Darovanie medzi nimi je možné len vtedy, ak ide o vec, ktorá nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Okrem toho, aby bola zmluva týkajúca sa prevodu nehnuteľností platná, musí byť v písomnej forme, pričom aby nadobudla účinnosť, musí byť vydané rozhodnutie katastra o zavkladovaní prevodu. Ďalej, ak na spomínanom podiely Vášho otca je ťarcha kvôli exekúciám, tak darovanie medzi Vami a otcom by mohli napadnúť veritelia. Darovanie tiež môže byť exekútorom zneplatnený, nakoľko môže to považovať za ukrátenie veriteľov pri uspokojení ich pohľadávky. Určite Vám odporúčam dohodnúť sa s exekútorom ako aj s veriteľmi ohľadom darovania podielu Vášho otca, aby v budúcnosti nenapadli túto zmluvu medzi Vami a Vašim otcom.
15. apríla 2018 v 15:17
Anonym
Dobrý deň, obraciam sa na vas s prosbou. Minuly rok som sa rozviedla a s uz ex manzelom sme pred svadbou kupili byt. Kazdy znas vlastni 1/2. Po rozvode sa ale nevieme dohodnut lebo obaja byt chceme a nechceme ho predat. Na úvere je ex manžel ako spoludlžník. Moja otázka je ak by som to dala na súd, tak moze sud rozhodnut komu pripadne byt? Nakolko ex manzel nepracuje uz nejaku dobu takze nema ziaden prijem. Prihliada nato súd? Dakujem
19. februára 2018 v 9:29
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, s ohľadom na to, že ste byt nadobudli pred manželstvom, nie je tento v BSM ale podielovom spoluvlastníctve. Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza k zániku vlastníctva vôbec (napr. prevodom vlastníckeho práva na iného, zánikom spoločnej veci, smrťou vlastníka, stratou veci, vydržaním a pod.) Osobitným prípadom zániku podielového spoluvlastníctva je jeho zrušenie dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Nakoľko nie je u vás dohoda možná, môžete sa obrátiť na súd. Ten môže postupovať len presne stanoveným zákonným spôsobom. Na prvom mieste prichádza do úvahy rozdelenie spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Avšak tento spôsob je možné použiť len vtedy, ak je vec reálne deliteľná, t.zn. ak je spoločnou vecou budova, je delenie prípustné len vtedy, ak jej rozdelením vzniknú samostatné veci. Čiže nie je prípustné delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len vertikálne delenie, keď stavebnými úpravami vzniknú samostatné veci. Ak reálne rozdelenie nemožno uskutočniť bez nákladných stavebných úprav, tak sa vec považuje za reálne nedeliteľnú. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, dá sa následne predpokladať, že to bude ten z bývalých manželov, ktorý na sebe preberie i povinnosť doplatiť spomínaný úver. Samozrejme závisí i od rozsahu jeho splatenia ku dňu rozhodnutia súdu, i s ohľadom na následnú prípadnu povinnosť toho zo spoluvlastníkov, ktorý nehnuteľnosť nadobudne vyplatiť druhému spoluvlastníkov pomernú čiastku z hodnoty nehnuteľnosti. Predpokladom vyporiadania prikázaním veci je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadí jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Uvedené súvisí i s Vašou podotázkou ohľadom úveru, ktorý máte nesplatený. V tejto veci Vám odporúčam informovať sa u banky, ktorá Vám uver poskytla na možnosť prevziať úver len jedným zo spoludlžníkov.
21. februára 2018 v 15:29
Anonym
Dobry den prajem prosim poradte .Ako mozem dat prepisat na moje meno podiel pody .Tie pozemky moj otec vyplatil poslal sestre do ameriky peniaze este rokoch 1940 .Otec zomrel 1975 .Doklady ja o tom som nenasla , amerike uz neziju ako mozem to dat prepisat. . alebo odkupit od fondu . dakujem
23. januára 2018 v 15:41
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, zákon č. 238/2010 Z.z. ustanovuje podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom. Kúpa pozemkov vo vlastníctve štátu v správe fondu je možná len v zákonom ustanovených prípadoch. Dôvodom na predaj pozemku v správe pozemkového fondu môže byť aj vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní nadpolovičný podiel, a nie je možné alebo pre fond účelné rozdelenie pozemku. Pokiaľ potrebujete vysporiadať pozemok, resp. odkúpiť pozemok, časť pozemku od štátu (v správe pozemkového fondu), odporúčam priamo sa obrátiť s Vašou žiadosťou na pozemkový fond. K žiadosti odporúčam priložiť aj aktuálny výpis z listu vlastníctva. Pričom zdôraňujem, že Váš prípadný vlastnícky vzťah budete musieť preukázať.
25. januára 2018 v 10:16
Anonym
Dobrý deň Máme postavený dom na pozemku môjho otca a mamky. Teraz si ho chceme prepísať na nás s manželom. Neviem ale co by bolo lepšie riešenie darovať alebo predať nám pozemok? Pri predaji by to otec určite riešil symbolickou cenou (1€) Napísať to aj na manžela alebo len na mna?
22. januára 2018 v 14:02
Advokátska kancelária Bános & Košútová
Dobrý deň, ak by rodičia darovali pozemok len Vám ako ich dcére, pri prípadnom budúcom vyporiadaní BSM by Váš manžel nárok na tento pozemok nemal, bol by stále vo Vašom výlučnom vlastníctve, nakoľko majetok, ktorý získa osoba darovaním, do BSM nepatrí. Je tu však aj možnosť, aby rodičia tento pozemok darovali Vám obom (teda Vám aj Vášmu manželovi do Vášho podielového spoluvlastníctva), v takomto prípade by mal Váš manžel nárok na pozemok aj po prípadnom vyporiadaní BSM (v prípade pozemku však už titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Ak by ste pozemok získali kúpou počas trvania BSM, takto by pozemok automaticky patril do Vášho bezpodielového spoluvlastníctva. Bližšie informácie o výhodách darovacej, či kúpnej zmluvy sú uvedené vyššie, v predchádzajúcej odpovedi. Pokiaľ by ste však chceli uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti za nereálnu cenu, ako uvádzate vo svojej otázke, tento krok Vám neodporúčam. V takomto prípade odporúčam skôr uzavretie darovacej zmluvy, nakoľko v budúcnosti by mohla byť takáto kúpna zmluva napadnuteľná.
Otázka (1)
Moja mama mi chce previesť darovacou zmluvou podiel na nehnutelnosti, ktorý tvorí 1/2 podiel. Chcem sa spýtať čo k tomu potrebujem
Dobrý deň,
v prípade darovania nehnuteľnosti je potrebné uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá musí byť písomná. K napísaniu darovacej zmluvy potrebujete občianske preukazy zmluvných strán a list vlastníctva, na ktorom je predmetná nehnuteľnosť špecifikovaná, pretože v darovacej zmluve treba označiť zmluvné strany, kto je darca a kto je obdarovaný, treba uviesť ich osobné údaje ako meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt a ďalšou nevyhnutnou súčasťou darovacej zmluvy je označenie daru, ktorý treba presne špecifikovať. Pri nehnuteľnostiach treba uviesť ich všetky údaje uvedené aj na liste vlastníctva, ako aj presne vymedziť výšku podielu, ktorý sa prevádza. Na darovacej zmluve podpis prevodcu (darcu) musí byť overený. Pri darovaní nehnuteľnosti je nevyhnutné doručiť katastrálnemu odboru okresného úradu návrh na vklad do katastra spolu s darovacou zmluvou v dvoch vyhotoveniach, pretože až vkladom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností dochádza k prevodu nehnuteľnosti na obdarovaného. Podpisy na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemusia byť overené, stačí ho podpísať obyčajne. Vzhľadom na to, že vo Vašom prípade ide o prevod blízkej osobe, darovaním nebude porušené ani predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (výnimkou by bolo, ak by bola nehnuteľnosť v BSM manželov, v takom prípade by bol nutný súhlas s darovaním aj druhého manžela). Prípadný vzor darovacej zmluvy si viete pozrieť aj na našej stránke https://www.banos.sk/vzory/vzory-zmluv-a-podani-k-prevodom-nehnutelnosti
Dobrý deň p. advokát. Koncom júla som Vás prosila o radu ohľadom prevodu majetku na syna. Veľmi súrne by som potrebovala v tejto otázke poradiť, avšak nenašla som odpoveď. Viem, že ste otázkami zahltený, ale moc pekne by som chcela poprosiť o pomoc. Išlo o darovanie nového neskolaudovaného domu nadobudnutého manželmi v BSM (na základe kúpnej zmluvy)synovi pred jeho zápisom do katastra a jeho následný prevod darovaním na manželku po zápise v katastri. Buďte taký dobrý a poraďte mi, či je táto forma prípustná a aké kroky využiť. Srdečne ďakujem.
Dobrý deň, keďže sa jedná o neskolaudovanú nehnuteľnosť, zákon presne nevymedzuje, čo všetko môže, resp. nemôže byť predmetom darovacej zmluvy, je potrebné teda vychádzať zo všeobecného vymedzenia Občianskeho zákonníka, a to z § 118 a nasl., v zmysle ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Treba prihliadnuť na ustanovenie Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. rozostavanou stavbou pre účely Katastrálneho zákona je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. V tom prípade na to, aby mohli byť zapísané práva k rozostavanej stavbe, je potrebné predloženie znaleckého posudku o rozostavanosti nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť je možné darovať, aj keď ešte nebola skolaudovaná a vlastnícke právo k nej nebolo ešte zapísané v katastri nehnuteľností, ak spĺňa spomínané požiadavky rozostavanej stavby. Pri zápise do katastra nehnuteľností k návrhu na zápis vlastníckeho práva k takejto nehnuteľnosti je potrebné predložiť právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán, znalecký posudok o rozostavanosti ako aj darovaciu zmluvu (alebo inú zmluvu o prevode). Ak syn je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, môže predmet svojho vlastníctva darovať manželke do vlastníctva.
Dobrý den, chcem sa spýtat na otázku ohladne nehnuteľnosti. Moja mama vlastni spolu so sestrou a jej dcerou, každá 1/4 z domu po nebohom otcovi resp. dedovi, teda celkom spolu 3/4 z celej nehnuteľnosti a poslednú 1/4 z domu vlastni moja expriatelka, mama mojho syna- Mojej expriatelke daroval nebohy môj dedo pred 3 rokmi 1/4 s tým že ked bude jeho pravnuk ( moj syn) plnoletý, tak čiastku prevedie na neho alebo peniaze za predaj ( výplatu z domu) dá jemu na jeho zabezpečený účet a vyberie si ich syn v plnoletosti. ( bude mať16 rokov). Dedo nám to všetkým povedal ked žil ústne, že na tom trvá ale nenapísal žiadny papier.. Teraz chcú všetky tri ( moja mama, jej sestra s dcerou) vyplatiť tú moju expriateľku alebo aby to dala ona mojmu synovi. Expriatelka nakolko vlastní 1/4 z domu, nechce čiastku prepísať na syna a požaduje neprimernú čiastku za 1/4 domu 30tis euro. Hodnota domu znalcom je 76 tis. Navrhli jej ciastku 18 tis, s tým aby ju dala mojmu synovi. Ona s tým nesúhlasí a požaduje 30 tis, s tým že si ich ona nechá a navyše že má ona znalca ktorý ohodnotil dom na 100tis. O údržbu domu sa nestará, dom má 75 rokov a treba rekonštrukciu alebo zbúrať, oni tri sa dohodli že dom zbúrajú a postaví sa tam nový menši alebo sa dom zrekonštruuje a išla by tam bývať moja mama, ktorá v tej obci aj býva, s čím ale expriatelka tiež nesúhlasí. Napadnúť ju nemôžu za to, že to je vlastne čiastka môjho syna ( lebo dohoda bola len ústna) a ona zo sumy 30tis ustúpiť nechce. Chcem sa spýtať ako tento prípad vyriešiť. Ďakujem,
Dobrý deň,
na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zákon vyžaduje písomnú formu právneho úkonu, ktorým môže byť ako kúpna, tak aj darovacia zmluva, a tiež vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pokiaľ boli tieto podmienky pri prevode vlastníckeho práva splnené a toto je v jednotlivých podieloch zapísané aj na liste vlastníctva, potom možno hovoriť o spoluvlastníctve predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by darca, resp. Váš dedko hoci aj písomne požadoval splnenie podmienky popri darovaní podielu, na túto nemožno prihliadať, nakoľko v takom prípade by nebola splnená náležitosť darovania, ktorou je bezodplatnosť. Podmienka darcu, teda aby podiel bol prevedený na Vášho syna, resp. aby sa finančná odplata z podielu Vašej expriateľky zložila na osobný účet v prospech Vášho syna, nie je právne záväzná. Ak však Vaša expriateľka uvažuje nad predajom svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, v zmysle zákona je najskôr povinná ho ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Hodnota podielu musí byť primeraná, to znamená, že by sa mal vziať v úvahu znalecký posudok a na základe neho určiť aj hodnotu jednotlivých podielov. Pokiaľ sa ohľadom vyporiadania spoluvlastníci nevedia dohodnúť, možno sa v tejto veci obrátiť na súd s návrhom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Môžete sa dožadovať, aby vec pripadla do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (pokiaľ rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné), pričom novourčení spoluvlastníci sú povinní nahradiť hodnotu podielu na nehnuteľnosti tomu spoluvlastníkovi, ktorého vlastníctvo zaniká, a to za primeranú odplatu. Pokiaľ sa strany na hodnote nehnuteľnosti nedohodnú, môže nariadiť súd znalecké dokazovanie a následne určiť hodnotu jednotlivých podielov spoluvlastníkov.
Dobry den pan advokat. Moj problem spociva v tom ze sme zo sestrou zdedili dom po rodicoch.. Ona 1/6 a ja 5/6 podielov.. Sestra zahlasila osobny bankrot lebo ma dlzoby a exekuciu. Obdrzala som list v ktorom ma informovali ze novym vlastnikom je uz cudzi clovek, ktory ma teraz ziada o rieseni tohto podielu dohodnut sa bud na rozdeleni spolocnych nehnutelnosti alebo odkupeni ich podielov z domu 1/6. Oni mi urcili sumu na 20 000 eur bez toho aby videli dom, pozemok. Bez znalca.. Ja peniaze na vyplatenie nemam. Chcela by som vediet ako by som mala postupovat v tomto pripade? Na koho sa obratit? Dakujem za odpoved.
Dobrý deň,
nakoľko v rámci konkurzu, resp. oddlženia Vašej sestry došlo k speňaženiu jej majetku, a teda aj podielu na predmetnej zdedenej nehnuteľnosti, podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pri speňažení majetku správca nie je viazaný zákonným predkupným právom, teda Vám ako spoluvlastníkovi nebol povinný ponúknuť tento podiel. Nakoľko spoluvlastnícky podiel nadobudol nový spoluvlastník, s týmto sa môžete, ako uvádzate, dohodnúť na rozdelení nehnuteľnosti, ak je to možné, alebo sa dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti za primeranú peňažnú náhradu, určenú znaleckým posudkom. Pokiaľ sa na spôsobe vyporiadania, resp. na výške odplaty za spoluvlastnícky podiel nedohodnete, spôsob vyporiadania na návrh jedného zo spoluvlastníkov môže určiť súd. Pokiaľ sa strany na hodnote nehnuteľnosti nedohodnú, môže nariadiť súd znalecké dokazovanie a následne určiť hodnotu jednotlivých podielov spoluvlastníkov. Odporúčam Vám však vopred prekonzultovať akékoľvek kroky s advokátom vo Vašom okolí.
Dobrý deň, s priateľom staviame dom na pozemku, ktorého vlastníkom je len priateľ a výstavbu domu financujeme hypotekárnym úverom spoločne, kde priateľ je vedený ako dlžník a ja ako spoludlžník. Moji rodičia nám založili dom, aby nám v banke poskytli hypotéku na výstavbu domu. Keďže ja nemám vlastnícke právo k pozemku, tak na stavebnom povolení som nemohla byť evidovaná aj ja a je vedený ako stavebník len môj priateľ, ale dom bude vo vlastníctve nás oboch keďže ho financujeme spoločne. Chcela by som sa informovať ako je to potom so zápisom na kataster akú zmluvu by sme mali predložiť k návrhu zápisu do katastra nehnuteľností, aby to nebolo tak, že priateľ si postavil dom sám a potom mi polovicu daroval. Nechcela by som prevod vlastníckeho práva riešiť darovacou zmluvou, keďže dom financujeme v rovnakom pomere, aby sme teda boli obaja rovnocenní vlastníci od začiatku. Dala som si právnikovi vypracovať zmluvu, kde sa priateľ zaväzuje zapísať stavbu do katastra nehnuteľností a previesť polovicu domu na mňa keď bude možné stavbu identifikovať ako rozostavanú stavbu. Neviem či aj táto zmluva by mohla byť ako príloha vkladu do katastra keďže v podstate sa jedná len o záväzok priateľa a teda neviem či by túto zmluvu na katastri akceptovali alebo treba spísať zmluvu/dohodu, že daná nehnuteľnosť, ktorá sa postaví na pozemku, bude patriť do nášho podielového spoluvlastníctva a v akom pomere a ak by bolo potrebné spísať zmluvu/dohodu, či je potrebné ju spísať teraz, keď ešte dom nie je postavený alebo sa môže spísať aj keď sa pôjde urobiť vklad na kataster už keď dom bude v štádiu rozostavanej stavby. Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď.
Dobrý deň,
rozostavanú stavbu je možné zapísať do katastra nehnuteľností až po dokončení jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise vlastníckych práv k rozostavanej stavbe sa predkladá aj stavebné povolenie a znalecký posudok o stupni rozostavanosti stavby. Ako vlastník stavby sa zapisuje osoba, ktorá je uvedená ako stavebník vo vydanom stavebnom povolení. Vo Vašom prípade by sa tak ako vlastník stavby zapísal len Váš priateľ, pokiaľ by ste inou verejnou listinou nevedeli preukázať, že aj Vy ste vlastníkom stavby. Za verejnú listinu však nemožno považovať zmluvu o úvere uzatvorená s bankou. Zmluva, ktorú Vám vypracoval právnik, a ktorá zaväzuje Vášho priateľa k prevodu vlastníckeho práva k stavbe v rozsahu jednej polovice by rovnako nepostačovala na zápis vlastníckeho práva, nakoľko, ako aj uvádzate, táto obsahuje len záväzok Vášho priateľa podiel previesť, čo je možné len na základe právneho úkonu. Tým môže byť buď kúpna, zámenná alebo darovacia zmluva. Len na základe jednej z týchto zmlúv a na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností možno zapísať aj Vaše vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
Dobrý deň Chcem sa spýtať , priateľ kúpil nehnuteľnosť v ktorej spolu bývame a chcel by polovicu prepísať na mňa. Je to možné keď je úver aj dom písaný len na neho a niesme manželia? Poradili by ste mi ako to máme spraviť, či darovaciou zmluvou alebo nejak inak? A na koho sa s tým obrátiť? Vopred ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
pokiaľ Váš partner vzal úver iba na seba a z tohto úveru financoval kúpu nehnuteľnosti, právny poriadok ho v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na inú osobu neobmedzuje, pokiaľ zmluva o úvere neurčuje inak. Taktiež manželstvo nie je podmienkou pre takýto prevod. Odporúčam prevod realizovať prostredníctvom darovacej zmluvy, ktorá je pre tento prípad najvhodnejšia, no pred tým sa informovať v banke, či sa nevyžaduje jej súhlas na takýto prevod. Partner bude však aj naďalej povinný splácať úver. Odporúčam Vám dať si vypracovať darovaciu zmluvu advokátovi, ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, aby ste sa vyhli problémom s prevodom časti nehnuteľností a aby kataster zavkladoval aj Vaše vlastnícke právo.
Dobrý deň, chcela by sa informovať, či je možné darovať pozemok – ornú pôdu 2 osobám. Nakoľko nie je možné uvedený pozemok drobiť podľa zákona, pretože nie je väčší ako 2000m2 . Vlastníkom je môj starý otec so starou mamou a chcel by tento pozemok darovať mne (vnučke) a svojmu synovi rovnakým dielom. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď
Dobrý deň,
neuvádzate, či sa daný pozemok nachádza mimo zastavaného územia obce (t. j. v extraviláne), alebo v zastavanom území obce (v intraviláne), nakoľko podľa zákona č. 180/1995 Z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sa zákaz drobenia pozemkov vzťahuje len na tie pozemky, ktoré sa nachádzajú v extraviláne. Pokiaľ sa teda daná orná pôda nachádza v intraviláne, Váš starý otec tento pozemok pokojne môže darovať Vám ako vnučke, i svojmu synovi. Pokiaľ sa však táto orná pôda nachádza v extraviláne, zákaz drobenia pozemkov sa na ňu vzťahuje. V zmysle daného zákona § 23 ods. 1 „Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.“ Ak by teda v danom prípade rozdelením vznikol pozemok menší ako 2000 m2, právny poriadok jeho rozdelenie zakazuje, pričom ak by vlastník tento zákaz nerešpektoval, rozdelenie pozemku by bolo neplatné a nemalo by z právneho hľadiska žiadne účinky.
Dobrý deň, mám spoluvlastnícky podiel s bratom , je to orná pôda, zároveň má spoluvlastnícký podiel jeden mrtvý a pozemkový fond, ja Vás chcem veľmi pekne poprosiť, chcela by som svoj podiel vyňať a geodetom to dať zamerať , ako postupovať, aby som mala svoj podiel na liste vlastníctva Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, súčasná právna legislatíva sa zameriava na ochranu poľnohospodárskej pôdy (ornej pôdy, chmelníc, viníc. záhrad, ovocných sadov a pod.) ako nenahraditeľného prírodného zdroju, ktorého je obmedzené množstvo. Z toho dôvodu jej vyňatie z fondu a použitie na stavebné účely podlieha schváleniu okresného úradu (Lesný a pozemkový odbor). Základnými kritériami pre jeho rozhodnutie o odňatí z pôdneho fondu je príslušnosť pozemku k zastavanému územiu obce (údaj o príslušnosti je na liste vlastníctva) a veľkosť plochy, ktorá sa má zastavať. To znamená, že sa nemení druh pozemku na celej parcele, ale sa vyníma iba časť pozemku, ktorá je pod plánovanou stavbou. Z tejto plochy sa vytvára nová parcela na liste vlastníctva, na tento účel geodet vyhotoví geometrický plán. Podľa zákona č. 220/2004 na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2, prípadne ak ide o výmeru odnímanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce.
Dobrý deň p.advokát mohla by som Poprosiť o radu? Zomrel nám otec a a rodinný dom rodičov sa po dedičskom konaní rozdelil na podiely:: mama 62,5% st.syn má 12,5%, ja (dcéra) 12,5% a ml.syn 12,5%.. Najstarší brat sa pred nejakým časom nasťahoval k mame do domu a pre rozdielne názory a bezcharakterné chovanie k mame, nerešpektovanie jej osoby, s ním mama odmieta žiť pod jednou strechou a chce ho z jeho podielu 12,5% vyplatiť a ten podiel potom chce napísať na seba. Mama sa chce s ním dohodnuť ale kedže sme si isté, že s tým nebude suhlasiť bude to musieť riešiť sudnou cestou. Na maminej strane sme i ja s ml.synom takže 3:1.Myslíte, že to sud bude brať v uvahu že sním nechceme mať čo sa týka podielnictva nič spoločné??Nemáme s ním dobre vzťahy ani my surodenci a aj tak by sme raz dom riešili sudnou cestou. Ak by to sud odsuhlasil a mama by mala podiel na dome 75% chcela by Darovacou zmluvou darovať svoj podiel na mňa a ml.syna, tým pádom by sme obidvaja vlastnili po 50% domu. Chcem sa opýtať : po maminej smrti na dedičskom konaní nebude môcť nejak st.brat napadnuť tuto dar.zmluvu, že bol vydedený z maminho podielu ako syn??? Bude sa sa počítať do jeho dedičského podielu, že už bol vyplatený?? Dakujem krásne za odpoved S pozdravom
Dobrý deň, občiansky zákonník umožňuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo buď dohodou, alebo rozhodnutím súdu. V zmysle §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov“. Hoci uvádzate, že Váš starší brat nemá záujem dohodnúť sa, odporúčam Vám ako prvý krok urobiť to, že ho písomne (písomnosť zaslať na doručenku) vyzvete, že nechcete naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a máte záujem sa s ním dohodnúť a vyplatiť jeho podiel na nehnuteľnosti v opačnom prípade budete nútení sa obrátiť na sud, čo ale bude znamenať zbytočne finančné zaťaženie kvoli sudnym poplatkom, znaleckým posudkom a pod. Pokiaľ na túto písomnú výzvu odpovie záporne, resp. neodpovie vôbec, môžete podať na súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom prílohou tohto návrhu by mala byť aj písomná výzva vrátane doručenky, ktorú ste staršiemu bratovi zasielali. Ako je vyššie uvedené, súd spoluvlastníctvo zruší ak k dohode nedôjde a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Prihliadne aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V návrhu môžete žiadať buď to, aby súd prikázal podiel staršieho brata výlučne Vašej mame, alebo aby ho rozdelil rovnakým dielom na Vašu mamu, Vás a Vášho mladšieho brata. Vaša mama samozrejme môže previesť svoj podiel darovacou zmluvou na Vás a Vášho mladšieho brata. V zmysle Občianskeho zákonníka v prípade smrti Vašej mamy pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. To znamená, že ak by Vaša mama darovala svoj podiel Vám a mladšiemu bratovi, to by sa započítalo do Vašich dedičských podielov. Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo a zaviaže vás ostatných aby ste vyplatili staršieho brata, tak toto jeho vyplatenie nie je možné považovať za súčasť dedičského podielu, nakoľko ten podiel na nehnuteľnosti patril jemu. Pokiaľ súd zruší podielové spoluvlastníctvo a Vaša mama následne daruje svoj podiel Vám a Vášmu mladšiemu bratovi, potom v prípade jej smrti bude aj naďalej jej starší syn spôsobilý dediť (napríklad ak bude mať Vaša mama nejaké úspory či ostatný majetok). Darovaciu zmluvu môže st. brat napadnuť len pre prípad, že by napriklad Vaša mama nebola na uzatvorenie darovacej zmluvy spôsobilá.
Dobrý deň, s manželkou máme záhradku, ktorá nemá vysporiadaný pozemok a tak sme sa pred nedávnom rozhodli, že si to dáme do poriadku. Po nahliadnutí do katastra sme zistili, že tam je 50 vlastníkov, pres to všetko sme sa rozhodli že do toho ideme. Podarilo sa nám osloviť už 47 podielových vlastníkov všetci nám to podpísali, ale tých troch sme nenašli a nemôžeme ich nájsť, tak nám to ostalo na mŕtvom bode a nevieme čo máme ďalej robiť. Máme to dať na súd, alebo ako máme ďalej postupovať? Za odpoveď vopred ďakujeme.
Dobrý deň, pokiaľ na liste vlastníctva je napísaná adresa trvalého pobytu tých spoluvlastníkov, ktorých ste zatiaľ nenašli, tak sa skúste obrátiť na príšlušný obecný úrad, možno Vám vedia poskytnúť o nich informácie pomocou registra obyvateľov. Ak je vlastníkom nehnuteľnosti taká osoba, ktorá sa nedá dohľadať, teda je tzv. neznámy vlastník, odporúčam Vám obrátiť sa so žiadosťou na Slovenský pozemkový fond, ktorý také pozemky spravuje.
Dobrý deň prajem. Veľmi pekne Vas poprosím o pomoc a radu. Babka bola majiteľkou domu. Mala 5 deti.. V tom dome s ňou dlhé roky býval jeden zo synov. V roku 2017 darovacou zmluvou ( uz bola odkázaná na lôžko, a mozno aj nadopovaná liekmi, v dome uz nebývala kedže sa o ňu staral uz niekto iny, no naďalej platila účty za dom, kedže tento syn nic neplatil, ale býval tam naďalej) previedla dom na tohto syna, ktorý s ňou býval v dome aj napriek tomu, ze ju nedoopatroval. Počas života sa vyjadrila, ze dom budu dediť všetky jej deti. Mame informáciu, ze darovacia zmluva bola podpísaná pod nátlakom. Len neviem ci to vieme dokázať. Medzitým syn ktorý dostal dom do daru zomrel a zdedila ho jeho jedina dcéra, ktorá ho chce predať. Otázka znie: 1.je tato dcéra povinná sa najprv opýtať ci nemá o odkúpenie záujem niektorý z babkinych deti? 2. Môžeme si vyžiadať k nahliadnutiu tuto darovaciu zmluvu? 3. Mame šancu vyhrať súd v prípade, ze dokážeme, ze darovacia zmluva bola podpísaná pod nátlakom? Nechceme robit zlo v rodine, ale ani jednému z babkinych deti sa to cele nepozdáva, nakoľko tento obdarovaný syn sa o babku počas jej života a počas toho ako u nej býval nestaral, nadával na ňu a neposkytol jej žiadnu zdravotnú starostlivosť.
Dobrý deň, aktuálna vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá dom zdedila, nie je povinná sa opýtať, či nemá o odkúpenie záujem niektorý z babkiných detí. Darovaciu zmluvu môžete napadnúť len zo zákonom stanovených dôvodov tak, že by šlo a neplatný právny úkon. Môžete ju napadnúť na súde žalobou o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva (po starej matke). Dôvod neplatnosti však nesmie byť hocijaký. Váš návrh musíte riadne odôvodniť, lebo bezdôvodne napadnutie darovacej zmluvy je odsúdené na neúspech. Dôvody pre napadnutie sú napríklad, že zmluva bola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok alebo pod nátlakom. Ak by ste vedeli dokázať, že pri podpisovaní darovacej zmluvy nebola darovacia zmluva zo strany darcu podpísaná slobodne a vážne, táto darovacia zmluva by bola neplatná. Neplatnosť darovacej zmluvy však musí vyhlásiť súd.
Dobrý deň. Poprosím o odpoved. Na liste vlast. je: právo doživotného užívania domu. Syn vysťahoval deda pod zámienkou malovania izby do komory, kde bola iba elektrina. Dedo si kúril celú zimu v ,, peterky kachliach,, zatial čo syn s rodinou obýval celý dom s ústr . kúr. kúpelňou atd. Máme podozrenie, že darovanie prebehlo pod nátlakom nevesty. Bolo porušené právo užívania, ked dedo nemal lubovolný vstup do domu? / napr: odprchovať sa? / Dedo zomrel. Deddič. konanie ešte nebolo. Môžeme túto darovaciu zmluvu napadnúť za nedodržanie podmienok? Bude iné súdne konanie, alebo dá sa aj na dedič. konaní. Aké sú poplatky, Ďakujem
Dobrý deň, vecné bremeno spočívajúce v práve dožitia v danej nehnuteľnosti oprávňuje toho, v koho prospech bolo toto vecné bremeno zriadené, užívať vecným bremenom zaťaženú nehnuteľnosť, teda až do smrti oprávneného môže v nej bezodplatne bývať a rovnako je oprávnený na úkony s tým spojené. Ak vecným bremenom zaťaženú nehnuteľnosť užíva aj jej vlastník, tak oprávnený z vecného bremena je povinný znášať náklady na zachovanie a opravy zaťaženej nehnuteľnosti podľa miery spoluužívania. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrilo určitej osobe, toto zanikne najneskôr jej smrťou. Darovaciu zmluvu môžete napadnúť na súde žalobou o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dôvod neplatnosti však nesmie byť hocijaký. Váš návrh musíte riadne odôvodniť. Bezdôvodne napadnutie darovacej zmluvy je odsúdené na neúspech. Súd by žalobu, ktorou ste napadli darovaciu zmluvu bez dôvodu zamietol. Sudny poplatok je v prípadoch, kedy nemožno oceniť predmet konania 99,50 eura. Tiež uvádzame, že v prípade dedičského konania po poručiteľovi v zmysle Občianskeho zákonníka, pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.
Dobrý deň p. Bános chcela by som Vás poprosiť o radu. S manželom sa poznáme od roku 2003, v roku 2008 sme sa zobrali, v tom čase už som vlastnila rod.dom,ktorý mi moja mama formou darovacej zmluvy darovala. S manželom sme investovali do prerábky domu, jedného dňa rok 2013 prišiel za mnou,aby som mu prepísala polovicu domu, nechcela som tak sme sa hadali apod. Nakoniec som súhlasila a prepísala, lenže hneď ako som to urobila sa začal môj manžel správať čudne kedže sme pracovali obaja v zahraničí som mu posielala 1 celý rok výplatu vo výške 1.100€ za účelom sporenia a ďalej prerobenie domu,alebo kúpa novej nehnutelnosti. Lenže po tom ako sa stal vlastníkom mi žiadne peniaze nedával ani ma neživil,kedže som pracovala celý rok v rakúsku,ani neinvestoval do domu okrem bežného platenia spotreby domu. Pred letom som sa dozvedela,že má novú známosť,konkrétne išlo o vzťah medzi ním a dcérou mojej sesternice!! Ani si neviete predstaviť ten okamih keď to celé prasklo,samozrejme už spolu mali pomer dlhšie. Tak som podala žiadosť o rozvod,kedy nás v 2014 rozviedli. Momentálne riešime vyporiadanie majetku s čím by som nemala až taký problém,ako to že by som chcela požiadať manžela alebo teda súd o vrátenie daru. Chcela by som tam uviesť,že toto všetko urobil z vypočítavosti a úmyselne sa obohatil nakoľko na mňa tlačil spočiatku a keď už mal polovicu tak sa všetko skončilo,ďalšia vec hlboko narušené rodinné vzťahy, neviem či sa môžem pustiť do vrátenia daru ak áno čo by ma čakalo. Pretože ja si pojdem za svojim návrhom že to manžel plánoval a vyjadril sa svedkyňi ktorú by som označila na predvolanie že z prvého mamželstva odišel s ,,holou riťou,, tak z tohto manželstva neodíde. Neviem vôbec čo mám od toho čakať, samozrejme je tam ďalších x vecí ktoré urobil.. Ak budete taký láskavý a poradili by ste mi. Už som vymenila 3 právnikov a výsledok žiadny. Budem bojovať zo všetkých síl. Ďakujem pekne.
Dobrý deň, čo sa týka vrátenia daru, zákon hovorí o tom, že Vy ako darca sa môžete domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k Vám alebo k členom Vašej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu na vrátenie daru založené zákonom nemožno urobiť závislým od toho, ako obdarovaný naloží s predmetom daru. Rozhodovacia súdna prax sa ustálila v tom, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.04.2002, sp.zn. 33 Odo 137/2002 hovorí o tom, že porušenie manželskej vernosti spôsobom, ktorým manžel znevážil dôstojnosť manželky a vystavil ju pre ňu neprijateľnému poníženiu, je chovaním, ktoré sa hrubo prieči dobrým mravom. V prípade vrátenia daru manžela musíte najskôr písomne vyzvať na jeho vrátenie, v tejto výzve mu uvediete skutkový stav a dáte mu primeranú lehotu na to aby daný darovaný podiel prepísal v katastri nehnuteľností späť na Vás pretože darovací vzťah zaniká v okamihu, kedy Váš prejav dôjde manželovi, resp. obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovujú pôvodné vzťahy. V prípade, že manžel nebude chcieť tento podiel prepísať v katastri nehnuteľností na Vás, je potrebné podať žalobu o vrátenie daru, teda aby sud rozhodol, že nehnuteľnosť je vo Vašom výlučnom vlastníctve, túto však možno podať v len obmedzenom čase. Obmedzením je všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorý vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Premlčacia doba tak začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, teda odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.
Dobrý deň p. advokát – poprosím Vás o nasledovnú radu. S manželom máme vo vlastníctve byt nadobudnutý počas manželstva aj priĺahlý pozemok okolo bytovky resp. alikvotnú časť pozemku. Uvažujeme o tom, akým spôsobom a či je možné – aby byt patril výlučne do vlastníctva jedného z manželov konkrétne manželke. Ako máme postupovať – darovaciu zmluvu, odkúpenie ap.? Zmenu nahlásiť na bytový podnik, zápis do listu vlastníctva , zaplatenie dane ap. Ako vyriešiť bývanie druhého manžela – nájomnou zmluvou, vecné bremeno…. Neuvažujeme o rozvode , ale nás nútia nepriaznivé rodinné vzťahy. Ďakujem pekne za odpoveď.
Dobrý deň, aby bolo možné vytvoriť stav, kedy nehnuteľnosť, ktorá už patrí do BSM, patrila len jednému z manželov, musí byť BSM najskôr zrušené a následne vyporiadané. K zániku BSM dochádza jednak zánikom manželstva, ako aj počas trvania manželstva, v prípade existencie závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom. Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tiež v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Súd posudzuje dôvody na zrušenie BSM podľa okolností konkrétneho prípadu. Ak by došlo k zániku BSM, je možné vyporiadanie dohodou, na základe ktorej by sa výlučnou vlastníčkou mohla stať manželka.
Moja mama darovala byt dcére mojej sestry ja a moja dcéra boli z obdarovania vynechaný samozrejme to chcem nejako zmeniť som potencionálny dedič.
Dobrý deň, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Do smrti poručiteľa nemáte možnosť napadnúť predmetnú darovaciu zmluvu, vlastník nehnuteľnosti je oprávnený s touto nakladať podľa svojho uváženia. Tú však môžete napadnúť po smrti poručiteľa, napr. z dôvodu, že poručiteľ v čase uzatvorenia zmluvy nebol spôsobilý na právne úkony, alebo zmluvu uzatvoril pod nátlakom, a to podaním žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (v priebehu sudneho konania by sa riešila neplatnosť uvedenej zmluvy). Dôvody neplatnosti zmluvy však budete musieť preukázať.
Dobrý deň, moja babka darovala polovicu domu mne a druhú polovicu mojej sestre. Kvôli určitým problémom medzi nami chcela sestra svoju časť vrátiť babke, ale tá to odmietla a tak svoju časť prepísala na mňa. Môžem celý dom vrátiť babke vo forme darovacej zmluvy? A ak áno, je možné tam uviesť , že pod podmienkou, že mňa a moju rodinu nebude ona a jej rodina kontaktovať za účelom ohovárania, ústnych útokov, šikanovania atď. ?
Dobrý deň, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Platí, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Dom, ktorý Vám babka a sestra darovali môžete ďalej darovať svojej babke alebo darovať či predať ho inej osobe. Pokiaľ Vaša babka dar, resp. dom odmietne, nedôjde k uzavretiu darovacej zmluvy. Obdarovanie môže byť podmienené rozväzovacou podmienkou, ktorá keď nastane, následky obdarovania pominú a obdarovaná bude musieť predmet daru vrátiť (napr. hrubé správanie sa babky). Táto podmienka však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, inak by bola darovacia zmluva v tejto časti neplatnou.
Dobrý deň, otec ešte počas života matky podpísal u notára,že jej za 1 € odpredáva podiel,ktorý však podľa notára na dedičskom nie je platný ,lebo mala byť spísaná aj kúpno predajná zmluva,tento doklad som našla v maminých papieroch po smrti. Notár odporúča ,aby otec daroval svoj podiel mne ako dcére aj s exekúciami. Je to správne riešenie? Ďakujem pekne
Dobrý deň, čo sa týka spomínanej zmluvy za 1,- EURO, treba dodať, že kúpna zmluva, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti za nereálnu cenu, môže byť neskôr napadnutá, nakoľko v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka platí, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (v tomto prípade sa zastieralo darovanie). Avšak podľa Občianskeho zákonníka platí taktiež, že darovanie medzi manželmi, pokiaľ ide o spoločný majetok patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva (majetok nadobudnutý počas trvania manželstva) nie je možné. Darovanie medzi nimi je možné len vtedy, ak ide o vec, ktorá nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Okrem toho, aby bola zmluva týkajúca sa prevodu nehnuteľností platná, musí byť v písomnej forme, pričom aby nadobudla účinnosť, musí byť vydané rozhodnutie katastra o zavkladovaní prevodu. Ďalej, ak na spomínanom podiely Vášho otca je ťarcha kvôli exekúciám, tak darovanie medzi Vami a otcom by mohli napadnúť veritelia. Darovanie tiež môže byť exekútorom zneplatnený, nakoľko môže to považovať za ukrátenie veriteľov pri uspokojení ich pohľadávky. Určite Vám odporúčam dohodnúť sa s exekútorom ako aj s veriteľmi ohľadom darovania podielu Vášho otca, aby v budúcnosti nenapadli túto zmluvu medzi Vami a Vašim otcom.
Dobrý deň, obraciam sa na vas s prosbou. Minuly rok som sa rozviedla a s uz ex manzelom sme pred svadbou kupili byt. Kazdy znas vlastni 1/2. Po rozvode sa ale nevieme dohodnut lebo obaja byt chceme a nechceme ho predat. Na úvere je ex manžel ako spoludlžník. Moja otázka je ak by som to dala na súd, tak moze sud rozhodnut komu pripadne byt? Nakolko ex manzel nepracuje uz nejaku dobu takze nema ziaden prijem. Prihliada nato súd? Dakujem
Dobrý deň, s ohľadom na to, že ste byt nadobudli pred manželstvom, nie je tento v BSM ale podielovom spoluvlastníctve. Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza k zániku vlastníctva vôbec (napr. prevodom vlastníckeho práva na iného, zánikom spoločnej veci, smrťou vlastníka, stratou veci, vydržaním a pod.) Osobitným prípadom zániku podielového spoluvlastníctva je jeho zrušenie dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Nakoľko nie je u vás dohoda možná, môžete sa obrátiť na súd. Ten môže postupovať len presne stanoveným zákonným spôsobom. Na prvom mieste prichádza do úvahy rozdelenie spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Avšak tento spôsob je možné použiť len vtedy, ak je vec reálne deliteľná, t.zn. ak je spoločnou vecou budova, je delenie prípustné len vtedy, ak jej rozdelením vzniknú samostatné veci. Čiže nie je prípustné delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len vertikálne delenie, keď stavebnými úpravami vzniknú samostatné veci. Ak reálne rozdelenie nemožno uskutočniť bez nákladných stavebných úprav, tak sa vec považuje za reálne nedeliteľnú. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, dá sa následne predpokladať, že to bude ten z bývalých manželov, ktorý na sebe preberie i povinnosť doplatiť spomínaný úver. Samozrejme závisí i od rozsahu jeho splatenia ku dňu rozhodnutia súdu, i s ohľadom na následnú prípadnu povinnosť toho zo spoluvlastníkov, ktorý nehnuteľnosť nadobudne vyplatiť druhému spoluvlastníkov pomernú čiastku z hodnoty nehnuteľnosti. Predpokladom vyporiadania prikázaním veci je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadí jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Uvedené súvisí i s Vašou podotázkou ohľadom úveru, ktorý máte nesplatený. V tejto veci Vám odporúčam informovať sa u banky, ktorá Vám uver poskytla na možnosť prevziať úver len jedným zo spoludlžníkov.
Dobry den prajem prosim poradte .Ako mozem dat prepisat na moje meno podiel pody .Tie pozemky moj otec vyplatil poslal sestre do ameriky peniaze este rokoch 1940 .Otec zomrel 1975 .Doklady ja o tom som nenasla , amerike uz neziju ako mozem to dat prepisat. . alebo odkupit od fondu . dakujem
Dobrý deň, zákon č. 238/2010 Z.z. ustanovuje podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom. Kúpa pozemkov vo vlastníctve štátu v správe fondu je možná len v zákonom ustanovených prípadoch. Dôvodom na predaj pozemku v správe pozemkového fondu môže byť aj vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní nadpolovičný podiel, a nie je možné alebo pre fond účelné rozdelenie pozemku. Pokiaľ potrebujete vysporiadať pozemok, resp. odkúpiť pozemok, časť pozemku od štátu (v správe pozemkového fondu), odporúčam priamo sa obrátiť s Vašou žiadosťou na pozemkový fond. K žiadosti odporúčam priložiť aj aktuálny výpis z listu vlastníctva. Pričom zdôraňujem, že Váš prípadný vlastnícky vzťah budete musieť preukázať.
Dobrý deň Máme postavený dom na pozemku môjho otca a mamky. Teraz si ho chceme prepísať na nás s manželom. Neviem ale co by bolo lepšie riešenie darovať alebo predať nám pozemok? Pri predaji by to otec určite riešil symbolickou cenou (1€) Napísať to aj na manžela alebo len na mna?
Dobrý deň, ak by rodičia darovali pozemok len Vám ako ich dcére, pri prípadnom budúcom vyporiadaní BSM by Váš manžel nárok na tento pozemok nemal, bol by stále vo Vašom výlučnom vlastníctve, nakoľko majetok, ktorý získa osoba darovaním, do BSM nepatrí. Je tu však aj možnosť, aby rodičia tento pozemok darovali Vám obom (teda Vám aj Vášmu manželovi do Vášho podielového spoluvlastníctva), v takomto prípade by mal Váš manžel nárok na pozemok aj po prípadnom vyporiadaní BSM (v prípade pozemku však už titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Ak by ste pozemok získali kúpou počas trvania BSM, takto by pozemok automaticky patril do Vášho bezpodielového spoluvlastníctva. Bližšie informácie o výhodách darovacej, či kúpnej zmluvy sú uvedené vyššie, v predchádzajúcej odpovedi. Pokiaľ by ste však chceli uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti za nereálnu cenu, ako uvádzate vo svojej otázke, tento krok Vám neodporúčam. V takomto prípade odporúčam skôr uzavretie darovacej zmluvy, nakoľko v budúcnosti by mohla byť takáto kúpna zmluva napadnuteľná.
Z dôvodu mimoriadnej pracovnej vyťaženosti je bezplatná právna poradňa momentálne pozastavená.