Nehnuteľnosti – otázky a odpovede

Nehnuteľnosti – otázky a odpovede

  • Natália

    Vážená advokátska kancelária, chcela by som sa spýtať, ako je to s darovacou zmluvou. Počas trvania manželstva manžel dostal do daru dom s tým, že spoločne dochováme a pochováme svokru. 10 rokov sme dom spoločne s manželom prerábali. Svokra ešte žije. Manžel zarába slušné peniaze, ja som na materskej. Ako to už však býva, manžel si našiel inú a mňa s 2 deťmi teraz vyhadzuje. Povedal, že máme týždeň na to, aby sme sa vysťahovali, pričom je mu úplne jedno, kam pôjdeme. Chcem sa spýtať, na čo mám vlastne nárok, pretože mi povedal, že dom je jeho a ja si nezoberiem ani len skriňu. Mám nárok aspoň na nejaké finančné zabezpečenie, alebo sme už aj deťmi asi bezdomovci? Momentálne manželstvo ešte trvá, ale nedáva mi ani cent. Poraďte mi prosím, čo mám robiť.

    20. januára 2018 v 13:11
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Pokiaľ svokra dom darovala len Vášmu manželovi, tak ten je len jeho, avšak všetko čo v tom dome máte (nábytok, zariadenie a pod.) a tiež čo ste do domu spoločne investovali, je aj Vaše, patrí to do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na Vašom mieste by som si čo najskôr prešiel všetky doklady, bločky, faktúry spojené s nákupom spoločného majetku a všetko by som si prefotil, ešte predtým, ako Vás Váš manžel naozaj pošle preč aj s deťmi…manželovi by som predložil súpis spoločného majetku a investícií a žiadal by som od neho reálnu polovicu s tým, že pokiaľ sa nedohodnete, tak to celé dáte po rozvode manželstva na súd. Okrem toho by som Vám odporučil žiadať od manžela výživné na deti, znova s tým, že ak sa nedohodnete, podáte na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti jednak pre maloleté deti a tiež aj na manželku, ak slušne zarába a Vám nič nedáva, máte nárok aj na túto formu výživného.

      24. januára 2018 v 19:43
  • Anonym

    Vážená advokátska kancelária,
    manželova rodina vlastni pozemok a chcú nám ho darovať. Parcela je rozdelená na 10 častí: 4/10 má dedko, 1/10 teta, 1/10 teta, 1/10 otec, 1/10 ujo, 2/10 sestra. Chcela by som sa spýtať, či je lepšie prepísať parcely týchto pozemkov darovacou zmluvou alebo kúpno-predajnou zmluvou za symbolickú cenu. Ďalej by som sa chcela spýtať, že jedna teta žije v Nemecku a príde domov až o 4 mesiace, je možné, že ostatní zmluvu podpíšu už teraz a ona až potom dodatočne? Lebo predpokladám, že na diaľku to nie je možné. Ďakujem Vám za odpoveď.

    10. januára 2018 v 7:10
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Darovanie využívajú najmä ľudia, ktorí chcú svoj nehnuteľný majetok ešte za života previesť na deti, príbuzných alebo iné osoby. Pre darovaciu zmluvu sa rozhodujú ľudia aj vtedy, keď chcú predísť dedičským sporom. Je rozšírené skôr medzi príbuznými osobami, zákon však pripúšťa aj darovanie medzi osobami, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu. Ani platná darovacia zmluva však nezaručí, že ju niekto po smrti darcu nenapadne a nebude sa domáhať dedičských práv. Ak je ale darovacia zmluva platná, zrušiť ju nemožno. O hodnotu daru sa ale môže znížiť dedičstvo obdarovaného. Pokiaľ zmluva spĺňa všetky náležitosti, zrušiť ju nemožno ani v prípade, ak majiteľ pozemok daroval cudziemu človeku a nie vlastným príbuzným. Obsah darovacej zmluvy stanovuje Občiansky zákonník. Podľa neho musí mať písomnú podobu a nesmie chýbať úradne overený podpis darcu. Platnosť zmluvy takisto ovplyvňuje aj to, či obdarovaný dar prijíma. Ak ho neprijme, darovacia zmluva je neplatná. Takisto ako v iných typoch zmlúv aj tu musia byť uvedené presné údaje o účastníkoch zmluvy: meno, adresa, štátna príslušnosť, osobný stav. Presne špecifikovaný v zmluve by mal byť aj predmet daru, aby nemohlo prísť k jeho zámene. Darovacia zmluva by mala obsahovať prejav vôle darcu pozemok darovať. Darovacia zmluva by mala okrem základných náležitostí obsahovať aj prípadné podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník totiž stanovuje, že darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť. Určuje presné podmienky vrátenia daru. Súd rozhodne v prospech bývalého majiteľa žiadajúceho o navrátenie daru len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si môže darca uplatniť u obdarovaného. Ak sa navrátenia daru nedomôže, musí sa obrátiť na súd. Darovanie môže nastať len medzi žijúcimi osobami, neplatná je darovacia zmluva, na základe ktorej má začať užívať dar obdarovaný až po darcovej smrti. Pozor si treba dať ale v prípade, ak chcú vec darovať manželia. Ak ide o byt, dom, pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve, musia s darovaním súhlasiť obaja manželia, inak je právny úkon darovania neplatný. Darovanie nadobúda právny účinok až v momente vkladu darovanej nehnuteľnosti, teda daného pozemku, do katastra.
      Pri darovaní sa neodvádza žiadna daň, nakoľko charakteristickým znakom darovania je jeho bezodplatnosť, nedochádza k nadobudnutiu príjmu, a preto ho nemožno ani zdaňovať. Pozemok nemusí byť ani ohodnotený znalcom. V prípade , ak by ste sa rozhodli pre kúpu pozemku, daň neodvádzate, nakoľko kúpou nenadobúdate žiaden príjem. No jeho predajom by Vám daňová povinnosť vznikla. Neodporúčam Vám však uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti za nereálnu cenu (1,- EUR), pretože tento právny úkon by mohol byť posudzovaný v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (vo Vašom prípade by sa zastieralo darovanie). Daň z predaja bytu platiť nemusíte, ak ho vlastníte aspoň 5 rokov, alebo v ňom máte trvalé bydlisko aspoň 2 roky.
      Takže ak by som to zhrnul, z pohľadu nadobúdateľa (čiže Vás) je výhodnejšia kúpna zmluva a z pohľadu scudziteľa (predávajúceho) je výhodnejšia darovacia zmluva, lebo v prípade, ak sa voči nemu alebo jeho rodine zachováte nejakým nevhodným spôsobom (ako som už vyššie spomínal), tak môže žiadať darca dar späť. Ja osobne by som Vám odporúčal, že pokiaľ Vám chcú nehnuteľnosť darovať, tak rozhodne odporúčam napísať darovaciu zmluvu, omnoho ťažšie sa napadne takáto darovacia zmluva, než kúpna zmluva za symbolickú cenu.
      Keďže vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, myslím si, že kataster Vám vklad nepovolí, pokiaľ na zmluve nebudú podpisy všetkých spoluvlastníkov. Mohla by teta napr. niekomu udeliť plnomocenstvo na takýto právny úkon, alebo by ste jej zmluvu poslali a podpísala by to sama, ale netreba zabudnúť nato, že jej podpis musí byť úradne overený, čo by sa dalo urobiť pravdepodobne na niektorom zastupiteľskom orgáne v zahraničí. Aj tu by som však skôr odporučil vypracovať jednu darovaciu zmluvu + jeden návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, pričom pri každom jednom mene na zmluve (pri podpise) uvediete iný dátum podpisu, a keď ho podpíše posledná zmluvnú strana, tak až potom zmluvy + návrh zoberiete na kataster (najlepšie je namiesto dátumov vynechať miesto a perom dopísať podľa toho, kedy to skutočne podpísal pred notárom alebo obecným úradom).

      12. januára 2018 v 17:45
  • Anonym

    Dobrý večer pan Bános,ešte ma zaujima ak by som tie peniaze 20 000€ vybrala z môjho účtu na ktorý mi boli peniaze poslane a dala trebarz na terminovaný vklad ,môže sa stať že moja nevlastna dcera môže povedať že to už nie su tie čo som mala z darovaných pozemkov? Aka chyba sa da urobiť z mojej strany aby moje peniaze zdedila moja nevlastna dcera? na čo si mám davať pozor aby sa tak nestalo? ak v budúcnosti predam iný pozemok,ktory mi bol darovaný je potrebne teito peniaze mať na účte s predošlými 20 000€? vopred ´dakujem prajem všetko dobre

    23. septembra 2017 v 15:01
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, tieto peniaze sú vo Vašom osobnom vlastníctve, a teda máte plné právo s nimi disponovať podľa vlastného uváženia. Pre prípad budúce súdneho sporu Vám odporúčam disponovať listinnými dôkazmi o pohybe týchto peňazí. Vhodným by bolo spísanie potvrdenia či prehlásenia s Vaším manželom, že daná suma z predaja pozemku bola prevedená na určitý termínovaný vklad. Peniaze získané predajom ďalších pozemkov nie ste povinná previesť na rovnaký účet ako ste previedla predošlé financie. Takto získané peniaze sú vo Vašom osobnom vlastníctve bez ohľadu na miesto ich uloženia. V prípade obáv o spochybňovanie ich pôvodu Vám taktiež odporúčam spísať potvrdenie o ich uložení na predmetný účet.

      25. septembra 2017 v 10:27
  • Ivica

    Dobrý večer pan Banos,chcela by som sa informovať,otec mi daroval pozemky,jeden s nich som predala za 20 000€ chcem sa spýtať ako mam postupovať ked si chcem tieto peniaze ponechať napríklad na vkladnej knižke alebo na účte,možno niekedy do niečoho investovať ,aby z nich nededila moja nevlastna dcera, keby sa manželovi niečo stalo? ďakujem

    6. septembra 2017 v 17:20
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, na úvod je vhodné si objasniť, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“). Na základe § 143 Občianskeho zákonníka do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Čo znamená, že pozemky, ktoré ste zdedili sú vo Vašom výlučnom vlastníctve. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR R 42/1972- veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola v osobnom vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej v osobnom vlastníctve tohto manžela. Z daného vyplýva, že peniaze získané z predaja pozemku, ktorý bol vo Vašom výlučnom vlastníctve, sú naďalej len Vaše a nie sú predmetom BSM. Čiže nevlastná dcéra, na ne nemá nárok v prípade dedenia po jej otcovi.

      8. septembra 2017 v 15:41
  • Anonym

    Dobrý deň. Nedavno som z banky dostal list o priprave dražby nehnutelnosti. Hypotéku však platím a nemam tam omeškanu platbu. Mam tam však v banke omeškaný spotrebný úver a mam zaplatiť v hotovosti 2200€ čo si nemôžem dovoliť. Chcem sa spýtať, či je možné na základe toho dať nehnuteľnosť do dražby keď hypotéka je splácana. Ďakujem

    30. júla 2017 v 10:24
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, v prípade, že klient úver nespláca, banka sa ho snaží rôznymi spôsobmi vyzvať k splneniu tejto povinnosti a až následne ho vyzve, aby svoj dlh na úvere splatil naraz, ak k tomu zo strany dlžníka nedôjde, banka dá návrh na dražbu dražobnej spoločnosti. Tá sa Vás opätovne bude snažiť vyzvať k plneniu a ak z Vašej strany opäť k ničomu nedôjde, začne pripravovať znalecký posudok a zároveň určí termín dražby. Po otvorení dražby licitátorom je Vaša posledná možnosť na vyplatenie dlhu, prirátajú sa už k nemu však aj náklady dražby, ktoré sú nemalé. V zmysle §12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách máte ešte možnosť do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, prípadne žiadať vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Uvádzate, že Váš dlh sa týka spotrebného úveru, nie hypotéky na nehnuteľnosť, to však v tomto prípade nie je rozhodujúce, nakoľko exekúciu podľa Exekučného poriadku je možné vykonať týmto spôsobom, ak je podkladom exekučný titul ukladajúci povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej máte hlásený trvalý alebo prechodný pobyt, by nebolo možné vykonať iba v prípade, že by peňažná pohľadávka bez príslušenstva neprevyšovala ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie 2 tisíc eur.

      1. augusta 2017 v 15:41
  • Anonym

    dobry den prajem, potrebujem poradit: v 9/2015 sme (ja a manzel( darovali byt dcere, vsetko prebehlo cez kataster, medzitym som dala o zrusenie BSM, pretoze som sa dozvedela ze manzel narobil pocas podnikania dlhy v ČR. Kedze mam obavy aby darovacia zmluva sa nedala napadnut a aby sme neprisli o byt chcela by som tuto darovaciu zmluvu prepisat na kupnopredajnu, ako by som mala postupovat dakujem za odpoved

    17. marca 2017 v 15:01
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, nehnuteľnosť môže dcera darovať späť darcom, pričom vy jej túto môžete naspäť predať kúpnou zmluvou. Taktiež by bolo možné zrušiť darovaciu zmluvu i rozhodnutím súdu o vrátení daru, ale to len v prípade, pokiaľ by boli naplnené podmienky uvedené v zákone. Darca v zmysle zákona sa môže domáhať vrátenia daru vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Darovaciu zmluvu zmeniť priamo na kúpnu zmluvu nie je možné, pokiaľ to už bolo aj zavkladované. V zásade Vás ale upozorňujem na tú skutočnosť že pokiaľ by veritelia Vášho muža chceli napadnuť predmetnú darovaciu zmluvu ako odporovateľný právny ukon, je jedno, či šlo o darovaciu zmluvu alebo zmluvu kupnu. Ak je vedené proti Vášmu manželovi exekučné konanie, veritelia by mohli takúto zmluvu napadnúť na súde, a to v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy z dôvodu,že zmluva bola uzavretá zámerne, keď už boli dlhy vzniknuté. Vo Vašom aktuálnom prípade Vám neodporúčam spätné vrátenie nehnuteľnosti z dcery na rodičov, ak by malo dojsť následne k jej predaju. K uvedenému pristupte len ak by Vám dcera reálne vyplatila cenu nehnuteľnosti, v opačnom prípade by sa na takuto kupnu cenu hladelo ako na zastieraci právny ukon (darovaciu zmluvu).

      20. marca 2017 v 12:23
  • Katarína

    Dobrý deň p. Bános, mala by som otázku, v Januári r. 2013 som manželovi darovala polovicu domu za účelom investovania,prerábania domu. V júni r. 2013 si začal pomer so ženou z mojej strany rodiny . V oktobri r.2013 sme sa rozviedli,nakoľko sa sním nedalo vôbec rozprávať a trval na rozvode za účelom kde povedal,že má známosť a že získal čo chcel. Ja to vnímam ako vypočítavosť a úmyselné obohatie, všade totiž rozpráva že ja som chorá a že on s holým zadkom ani neplánoval odísť. Celá rodina je rozvrátená,nestretávame sa,je to velmi napäté nakolko jeho nová partnerka je dcera mojej sesternice. Majetkové vysporiadanie sme ešte nemali, moj manžel si dovolil spraviť takú vec,ja som pracovala v tom čase v zahraničí,kde som dobre zarábala a každý mesiac som manželovi posielala 1200€ na účet,za účelom šetrenia na prerobenie domu. Keď som sa vrátila domov z domu si zobral všetky hodnotné a kvalitné veci, zobral napr. televízor ale splácať odmietal, tak som musela takto všetky dlhy splatiť sama a ani neprispel dlhy boli vo výške cca 8.000€ a peniaze ktoré som mu posielala na účet 10 mesiacov som nikdy nevidela a on z nich nič neinvestoval lebo sa odsťahoval ako som spomínala s novou ženou. Týmto by som Vás srdečne chcela poprosiť o Váš názor,či je možné začať konanie na vrátenie daru, pretože behom 1 roka prísť o rodinu,platiť dlhy ktoré boli aj jeho,a následne neinvestovanie a ponechanie si takej velkej sumy sa mi naozaj zdá byť vypočítavé a úmyselné.

    28. septembra 2016 v 15:22
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, Občiansky zákonník stanovuje podmienky, že darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať naspäť, ale určuje presne podmienky vrátenia daru. Súd rozhodne vo Váš prospech, len ak sa k Vám obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom Vašej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa podľa zákona považuje napr. fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si musíte vy ako darca uplatniť u obdarovaného. Ak obdarovaný odmieta vrátiť dar, musíte sa vy ako bývalý vlastník obrátiť na súd. Obdarovaný má totiž právo odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru. Ohľadom pomoci s vypracovaním prípadných listinných podkladov sa odporúčam obrátiť na advokáta vo Vašom okolí, prípadne kontaktovať nás na ktorejkoľvek z našich pobočiek.

      1. októbra 2016 v 10:22
  • Anonym

    Veľmi pekne ďakujem za odpoved. Pán advokát akú sumu za spoluvlastnícky podiel by mal uhradit rodina… suma ktorá bola určena v dedičskom konaní? Avšak tiež sa jedná o dražobnú spoločnost nie exekútora. To som sa dozvedela až teraz. Spoločnost umožní odkúpenie spoluvlastníckeho podielu tak isto?dakujem

    11. apríla 2016 v 15:56
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, áno, dražobná spoločnosť tiež môže umožniť odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. Ocenenie nehnuteľnosti vždy vychádza z aktuálnej trhovej ceny, teda na základe trhovej ceny bude určená aj cena spoluvlastníckeho podielu, teda akú sumu by mala uhradiť rodina.

      15. apríla 2016 v 17:20
  • Kamila

    Dobry den mam otazku. Mam poblemy neviem sa z.toho dostat. Po otcovi som zdedila 1/3rodinneho domu. Mozu na.drazbe predat cely dom? Dakujem

    31. marca 2016 v 15:18
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, pokiaľ dobre som pochopil Vašu problematiku, Vy ste po otcovi zdedila podiel na nehnuteľnosti, ale podiel podlieha exekúcii. V zmysle Exekučného poriadku postup bude taký, že ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti môžu zabrániť predaju predmetného podielu (nie celej nehnuteľnosti) na dražbe, ak najneskôr do začiatku dražby nehnuteľnosti zložia u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť, aby do podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti nevstúpila tretia, cudzia osoba.

      2. apríla 2016 v 17:32
  • Anonym

    Dobry den. Moja stara mama darovala mojej tete dom – je tam vecne bremeno s pravom dozivotneho uzivania starej mamy. Teraz chce teta darovat dom mne, s tym ze tam bude mat pravo uzivania aj ona. Moja otazka je, ci je potrebny pisomny suhlas starej mamy, aby mohla teta dom darovat mne. dakujem za odpoved

    23. marca 2016 v 14:27
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, súhlas oprávnenej osoby z vecného bremena, teda starej mamy nebudete potrebovať, lebo nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom na dožitie je možné previesť na inú osobu, bez súhlasu osoby s právom doživotného užívania.

      26. marca 2016 v 16:02
  • Anonym

    Dobrý deň p. advokát, konzultovala som pred časom s Vami prevod domu v BSM na základe darovacej zmluvy na syna za čo opakovane ďakujem. Podali sme návrh na zápis do katastra. Chcem Vám poprosiť o informáciu k spätnému darovaniu domu zo syna ale už len výhradne na matku. Moja otázka znie v akej lehote môže respektíve odporúčate po zápise darovanej nehnuteľnosti synovi vykonať návrh na vklad tejto nehnuteľnosti na matku taktiež na základe darovacej zmluvy. V zmluve zo syna na matku by sme chceli uviesť doživotné právo užívania otcovi. Nevieme však či existuje nejaké časové alebo iné obmedzenie pre darovanie nehnuteľnosti matke, ktorú získal obdarovaný syn od rodičov. Srdečne Vám ďakujem, ďakujem…

    11. marca 2016 v 17:17
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, právna úprava pre prípad darovania, resp. následného darovania strany nijako časovo neohraničuje. Po vykonaní vkladu do katastra nehnuteľností má Váš syn ako vlastník nehnuteľností voľné dispozičné právo s touto nakladať podľa svojho uváženia, túto napr. previesť darovacou zmluvou. V prípade, ak chcete aby mal otec právo doživotného užívania v nehnuteľnosti, odporúčam spísať darovaciu zmluvu spolu so zmluvou o zriadení vecného bremena.

      14. marca 2016 v 10:01
  • Andrej

    Dobrý deň pán advokát Bol som vlastník rodinného domu. Keďže som sa stal obeťou vydierania , dom som fiktívne predal za symbolickú cenu bratovi mojej terajšej manželky. V dome som s ňou ostal bývať , celý som ho prestaval , investoval som doň niekoľko miliónov korún. Aj som sa s ňou oženil. Po pominutí dôvodu ( vydierania) som chcel aby mi dom predal späť, čo však odmietol. Vtedy už moja manželka sa postavila na jeho stranu. No nakoniec mi ho previedol darovacou zmluvou. Takže som opäť vlastníkom ja. No manželka sa chce rozviesť a robí si nárok na tento dom z titulu vrátenia daru. ( Zrejme sa na čas nepohodli a v tej dobe mi ho vrátil). Je rozvod dôvod na vrátenie daru? A ešte v prípade , že do prestavby som investoval iba ja – dokázateľne? Ďakujem

    23. februára 2016 v 10:16
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, Občiansky zákonník ustanovuje, že darca (nie darcova sestra) sa môže domáhať vrátenia daru len zo zákonných dôvodov, teda darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť. Súd rozhodne v prospech bývalého vlastníka, len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa podľa zákona považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Ďalej zákon ustanovuje, že právo na vrátenie daru si darca musí uplatniť u obdarovaného. Ak obdarovaný odmieta dar vrátiť, musí sa bývalý vlastník obrátiť na súd, obdarovaný má totiž právo odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru. Brat Vašej manželky by sa vedel domáhať vrátenia daru pred jeho predajom len vtedy, ak by vedel preukázať spomínané skutočnosti.

      25. februára 2016 v 17:27
  • Alena

    Dobry den panadvokat . Pocas manzelstva sme postavili dom v zahranici teraz sa z manzelom rozvadzame .dom je pisany na moje meno ked ze manzel nie je obcanom Sr . Teraz som stale vydata mozem dom za trvania manzelstva darovacou zmluvou prepisat na syna alebo inu osobu ci to.nie je mozne Dakujem

    23. januára 2016 v 17:10
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, podľa slovenského práva ak nemáte zrušené alebo zúžené bezpodielové spoluvlastníctvo, potom napriek skutočnosti, že manžel nie je na liste vlastníctva uvedený ako vlastník, ale dom bol postavený počas Vášho manželstva, potom patrí do Vášho bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ nie ste rozvedení, potom podľa nášho Občianskeho zákonníka platí, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon postihnutý relatívnou neplatnosťou. Za trvania manželstva teda nemôžete bez súhlasu Vášho manžela previesť na syna alebo na inú osobu vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

      25. januára 2016 v 15:15
  • Júlia

    dobrý deň prajem, pred svadbou sme kúpili dom, spoločne sme s manželom šetrili, je však napísaný iba na moje meno, vychádzalo to tak výhodnejšie na hypotéku kvôli úrokom z banky. chcem darovať polovicu manželovi, mám darovaciu zmluvu vyhotoviť na polovicu domu a polovicu pozemku? daruje sa aj pozemok, na ktorom dom stoji? dakujem

    22. januára 2016 v 15:01
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, pokiaľ ste výlučnou vlastníčkou domu, potom na základe darovacej zmluvy môžete previesť polovicu domu na manžela. Vtedy sa stanete podielovými spoluvlastníkmi, teda každý sa stane vlastníkom po jednej polovici. Pokiaľ chcete previesť na manžela do vlastníctva len polovicu rodinného domu, nemusíte zároveň previesť aj polovicu pozemku. Vlastník rodinného domu nemusí byť zároveň aj vlastníkom priľahlého pozemku, je to teda na Vašom rozhodnutí.

      26. januára 2016 v 15:14
  • Miriam

    Dobrý deň pán advokát, prednedávnom som s Vami konzultovala darovanie domu-neskolaudovanej novostavby v BSM synovi so zámerom následného prevodu tejto nehnuteľnosti taktiež darovaním zo syna už len na matku. Aj s odstupom času Vám srdečne ďakujem za naozaj cenné rady. V tejto veci sme v štádiu keď bol dom skolaudovaný, pridelené číslo, zapísaný v katastri ako BSM manželov 15.12.2015, trvalé pobyty vrátane vydaných OP vybavené. S manželom sme teda spísali darovaciu zmluvu na túto nehnuteľnosť, kde obdarovaný je syn. Zmluvu dáme overiť u notára a podáme ju s návrhom na vklad do katastra. V zmluve sme neošetrili právo dožitia. Chcem Vás pekne poprosiť o radu, ako ďalej postupovať. Môžeme darovaciu zmluvu podať s návrhom na vklad už teraz hneď začiatkom roka 2016? A tiež by som chcela vedieť v akej lehote po zápise prevodu vlastníckeho práva na syna môže on ako vlastník nehnuteľnosti spísať darovaciu zmluvu (kde obdarovanou bude už len matka a právo dožitia pre otca bude zakotvené v darovacej zmluve)a podať naspäť návrh na vklad do katastra. Budem Vám moc, moc vďačná za každú radu ako zvládnuť tento proces. Neviem či postupujeme správne, ale tak som tomu z predošlých odpovedí porozumela.

    20. januára 2016 v 11:45
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, ak už bude na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností figurovať Váš syn, potom on ako vlastník nehnuteľnosti bude mať právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva, teda môže previesť naspäť na Vás vlastnícke právo a tiež zriadiť pre svojho otca právo doživotného užívania.

      23. januára 2016 v 19:02
  • Anonym

    Dobry den moja mamka ma darovany dom s tym ze babka tam ma dochovanie. od rodicov a chceli by sme vediet ci tam ma otec nejaky podiel . a ak by sa nieco stalo mame tak co bude s tym domom? Dakujem

    29. augusta 2015 v 15:11
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Teda v zmysle vyššie uvedeného veci nadobudnuté darovaním nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by boli počas trvania manželstva obdarovaní obaja manželia spoločne, získavajú vec taktiež do podielového spoluvlastníctva. Čo sa týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, vychádza sa z § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto základnej zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, a to napríklad s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a pod. Okrem toho každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Ak výlučnou vlastníčkou spomínaného domu je Vaša mama, otec nemá nárok na podiel z tohto domu, avšak na základe zákonných ustanovení Vaša mama by bola povinná uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku s otcom vynaložilo na jej oddelený (samostatný) majetok. Pokiaľ ide o vyporiadanie BSM po smrti jedného z manželov, toto sa deje v rámci dedičského konania. Vysporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa zásad o vysporiadaní BSM. Keby zomrela Vaša mama, najskôr by muselo dôjsť k vysporiadaniu majetku, ktorú vlastní s Vašim otcom v BSM. Následne, po vysporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva v rámci dedičského konania, čo by bolo pri tomto vysporiadaní určené ako majetok zosnulého manžela (teda zvyšná polovica, ktorá patrila poručiteľovi) stáva sa predmetom dedenia. Tento sa môže vysporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a ostatnými dedičmi. S prihliadnutím na hore uvedené skutočnosti, a na skutočnosť, že Vaša mama rodinný dom získala darovaním, ten by sa vysporiadal v rámci dedičstva medzi pozostalým manželom a potomkami po vysporiadaní BSM.

      2. septembra 2015 v 19:58
  • Anonym

    Dobrý deň pán advokát, so sestrou vlastníme rodinný dom, ktorý nám daroval otec. Ja sa sťahujem a chcem predať svoju polku sestre, ale tá mi chce dať len polku sumy, ktorá je uvedená na darovacej zmluve pričom dom má oveľa väčšiu hodnotu ako je uvedená na zmluve. Chcem sa opýtať na akú čiastku mám nárok len na tú, ktorá je uvedená v darovacej zmluve? Za Vašu odpoveď vopred ďakujem. Dovidenia a pekný zvyšok dňa.

    21. augusta 2015 v 17:20
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, k Vašej otázke predovšetkým musím uviesť, že pokiaľ je prevod odplatný, ide o kúpnu zmluvu, pokiaľ ide o prevod bezodplatný, ide o darovaciu zmluvu. Na základe toho nie je možné, aby bol vo Vašom prípade prevod spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy bezodplatný, nakoľko podstatou kúpnej zmluvy je práve výmena predmetu kúpy za peniaze a naopak pre darovaciu zmluvu je charakteristická bezodplatnosť. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma, teda v darovacej zmluve nemôže byť ustanovená cena prevodu. Vzhľadom na to zmluva, ktorú ste uzavreli, môže byť neplatná, ak nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Z tohto dôvodu Vám ako advokát odporúčam osobne sa obrátiť na niektorého advokáta vo Vašom okolí, ktorí Vám môže poradiť, prípadne vypracovať dokumenty potrebné k prevodu, podľa toho, či sa dohodnete s Vašou sestrou na bezplatnom alebo na odplatnom prevode. Pokiaľ už máte uzavretú zmluvu, ktorá obsahuje cenu za prevod nehnuteľnosti (podielu na nehnuteľnosti), nemôže ísť o darovaciu zmluvu. Čo sa týka ceny nehnuteľnosti, tú si môžete dať ohodnotiť napríklad znalcom, ak sa neviete dohodnúť. Keďže ste so sestrou podielové spoluvlastníčky, ak sa nebudete vedieť na vyporiadaní dohodnúť, môže vyporiadanie na návrh niektorej z Vás vykonať súd.

      23. augusta 2015 v 17:10
  • Andrea

    Dobrý deň p. Bános, chcela by som sa informovať vo veci vrátenia daru. Moja Mama mi darovala dom, o 3 roky na to som sa vydala za môjho vtedajšieho priateľa, kedže on naliehal aby som polovicu prepísala naňho, že kedže sme manželia a budujeme si bývanie tak chcel mať polovicu. Tak som aj urobila napísala som mu polovicu domu. Lenže 2 mesiace na to sa začal správať čudne, bol odmeraný, nechcel investovať, až som zistila, že si našiel novú známosť. Nedalo sa sním rozprávať a tak som pristúpila na rozvod, s tým , že sme sa dohodli, že ho vyplatím čiastkou 10.000 eur. Lenže nastal problém, že on založil dom na 10.000eur aby si kúpil byt a teraz ma naháňa na vyplatenie. Ja som sa dostala do dlžob, ktoré som mala sním a teraz nemôžem predať dom,lebo je tam ťarcha a bude ešte 1rok. Ale ja si potrebujem vyplatiť dlhy, ktoré mám a jedine môžem z predaja domu. Týmto by som chcela požiadať o vrátenie daru, nakoľko to z jeho strany bol zámer a vypočítavosť!! Naozaj neviem ako ďalej. Ďakujem pekne za odpoveď.

    13. augusta 2015 v 15:07
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, ak výlučnou vlastníčkou spomínaného domu ste boli len Vy, keďže ste dom nadobudli darovaním od svojej mamy, potom počas manželstva prichádzalo do úvahy darovanie podielu na rodinnom dome Vášmu manželovi. Preto, ako darkyňa podielu sa môžete domáhať aj vrátenia daru, ak sa obdarovaný, teda Váš manžel, správa k Vám alebo členom Vašej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo domáhať sa vrátenia daru sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň, kedy sa mohlo toto právo po prvý raz uplatniť. Ako advokát Vám odporúčam, aby ste písomne vyzvali Vášho manžela na vrátenie daru a ak zostane táto výzva bezvýsledná, môžete sa obrátiť na súd. V súdnom konaní však budete musieť preukázať, že sa Váš manžel správal tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Samotný rozvod ešte nemusí znamenať, že ide o hrubé porušenie dobrých mravov a nemusí byť dôvodom na vrátenie daru. Čo sa týka dlhov, náš Občiansky zákonník presne neupravuje ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov po rozvode, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu pri ich vyporiadaní primerane platia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní zo zákona platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ďalej platí, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Čo sa týka pohľadávok, podľa § 147 Občianskeho zákonník platí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Teda veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

      16. augusta 2015 v 17:02
  • Mariana

    DOBRY DEN.PRED3 TYZDNAMI SOM SYNOVI AJ S NEVESTOU PREDALA PODZEMOK.ALE DO DNESNEHO DNA MI PENIAZE NA UCET NEPRISLI.KED SA ICH PYTAM ZE KEDY MI UZ PRIDU PENIAZE NA UCET AKO SME SI TO DO ZMLUVY ZAKOTVILI.TAK MA IGNORUJU.DNES ABY SI UZ NEVERIL NIKOMU ANI SVOJEJ RODINE.V ZMLUVE MAME NAPISANE ZE DO 30 DNI MI PRIDU PENIAZE NA MOJ UCET.A PRETO VAS PROSIM O RADU CO MAM ROBYT.LEBO ROZMISLAM ZE TO POJDEM NA KATASTER ZRUSIT ALEBO ZASTAVIT.ALE NEVIBM CI MI TO SPRAVIA ALEBO CI TO MOZU POZASTAVIT.PRETO VAS PROSIM O ODPOVED.DAKUJEM ZA RYCHLU ODPOVED.

    12. júla 2015 v 14:57
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, ak predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť, zmluva musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná. Vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádza na kupujúceho až rozhodnutím príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe kúpnej zmluvy vzniká kupujúcemu povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v dohodnutej lehote, najneskôr do uplynutia dodatočnej primeranej lehoty. Ak Vám syn a nevesta nezaplatia kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote, máte možnosť odstúpiť od zmluvy, ak v zmluve nebolo dohodnuté inak, a taktiež máte nárok na náhradu škody, vzniknutej v dôsledku omeškania. Na základe platnej právnej úpravy odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo o sebe dôvodom pre obnovenie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Podľa zákona na späťvzatie návrhu na vklad do katastra je potrebný súhlas všetkých účastníkov konania. Ak vlastnícke právo Vášho syna a nevesty k nehnuteľnosti je už zapísané v katastri, takýto zápis má konštitutívne účinky, môže byť zmenené už len verejnou listinou predloženou na zápis záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Teda v prípade, ak vlastnícke právo Vášho syna a nevesty k nehnuteľnosti je už zapísané v katastri, máte možnosť obrátiť sa na príslušný okresný súd s určovacou žalobou. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

      14. júla 2015 v 17:06
  • Anonym

    Dobrý deň. Chcem sa spýtať: Dá sa darovať jeden veľký pozemok 5-tim deťom rovnakým dielom? Bolo nám povedané, že to musí ísť len na jedného, ktorý keď to bude chcieť predať, musí ostatných vyplatiť. Ďakujem.

    25. mája 2015 v 15:20
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, delenie, resp. drobenie pozemkov je v určitých prípadoch obmedzené. Majiteľ pôdy a pozemkov má však právo so svojím majetkom nakladať podľa vlastného uváženia – darovať ho, predať, odkázať dedičom, teda aj s pôdou a pozemkami. Robiť tak môžete, len takým spôsobom, ako Vám to dovoľuje zákon – zákon o zákaze drobenia pozemkov. Poľnohospodárska a lesná pôda mimo zastavaného územia obce (v extraviláne) sa nesmie deliť pod stanovenú výmeru. Ak ide o poľnohospodársku pôdu parcely nemôžu byť menšie ako 2000 m2, a ak ide o lesné pozemky, tie nemôžu byť menšie ako 5000 m2. Poľnohospodárskym pozemkom sa rozumie pôda evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Toto obmedzenie sa týka len pozemkov mimo zastavaného územia obce, inak takéto obmedzenie neplatí. Výnimky zo zákazu drobenia sa podľa § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. vzťahujú na prípady, ak: a) sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.) c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady. Ak sa na Váš prípad zákaz drobenia pozemkov nevzťahuje, nevidím dôvod aby nemohol byť predmetný pozemok rozdelený rovnakým dielom medzi 5 detí.

      28. mája 2015 v 10:35

Z dôvodu mimoriadnej pracovnej vyťaženosti je bezplatná právna poradňa momentálne pozastavená.