Nehnuteľnosti – otázky a odpovede

Nehnuteľnosti – otázky a odpovede

  • Ivan Odpovedať

    Dobry den.dakujem vam za radu.kedze mne to vychadza z dolnej strany podzemku cca0,80cm azhornej strany 1,00m tak mam asi problem ale neviem co mam teras spravit lebo plany som uz dal na stavebny urad.Odpiste Dakujem.

    17. mája 2015 v 12:54
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, keďže ste už stavebné plány odovzdal na schválenie stavebnému úradu, odporúčam Vám počkať si na jeho rozhodnutie. Podľa § 60 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

      19. mája 2015 v 17:23
  • Anonym Odpovedať

    Dobrý deň, ja by som sa chcela opýtať na Váš názor. Uzavrela som zmluvu o budúcej kupnej zmluve kde ja ako predávajúca predávam nehnutelnosť byt s podlahovou plochou 59,3m2.Kupujúci sa zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu do 30.4.2015, v zmluve bolo ošetrená aj zmluvná pokuta ak by od zmluvy odstúpil v sume 3500 eur , rovnako že týmto nie je dotknutý nárok na vymáhanie škody ktorú jedna strana sposobila inej zmluvnej strane. Budúci kupujúci si dal vyhotovit dva znalecké posudky k úveru…jeden bol na 55,64m2 a druhý 58,40m2. Dňa 26.4.2015 mi oznámil že odstupuje od zmluvy z tohoto dôvodu že podlahova plocha nekorešponduje s jeho znaleckými posudkami. Skutočný dôvod bol ten že mu neschválili uver v 100% výške dohodnutej sumy. To že 58,40m2 akceptuje oznamil aj realitnej kancelarii a následne podal žiadosť o úver. Kedže ja som sa v zmluve o buducej kupnej zmluve zaviazala že zaplatím za každý deň omeškania 33,- € ked nevypratam byt, uzavrela som zmluvu o prenajme bytu od 15.4.2015..s 2-mesačnou výpovednou lehotou. Takže vznikla mi škoda 1200 eur. Možem žiadať o uplatnenie zmluvnej pokuty a náhrady vzniknutej škody ktorú zapríčinil kupujuci…podlahova plocha bytu bola stanovena 59,30 m2 zmluvou pri prevode vlastníctva ešte z r.1997, takto boli ustanovene plochy všetkých bytových jednotiek. Rozdiel 0,9m2 vznikol uplnou rekonštrukciou bytu kde bola aj zmena dispozicneho riešenie, vyrovnavanie stien, obmurovanie WC geberit, obmurovanie vetracej šachty pre zabudovanie pračky a pod. Podľa Vas uspel by na sude buduci kupujuci ak sam predložil dva rozdielne posudky a aj požiadal banku o uver na predmetny byt avšak tento mu nebol schvaleny v požadovanej sume. sorrea

    15. mája 2015 v 13:21
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, zmluvná pokuta patrí medzi zabezpečovacie prostriedky plnenia zmluvných povinností. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka si môžu zmluvné strany dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu. Účastník, ktorý túto povinnosť poruší, je zaviazaný pokutu zaplatiť. Z toho vyplýva, že zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak to ustanovuje zákon, alebo sa na tom účastníci dohodli. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovoprávny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane. Ak ste sa ako zmluvné strany dohodli na platení zmluvnej pokuty pre prípad odstúpenia od zmluvy, musí byť takáto dohoda neplatná v tejto časti zmluvy, pretože neviaže zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, ale na výkon práva. Odstúpením od zmluvy nezaniká nárok strany na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Zároveň Vám musím pripomenúť, že odstúpenie od zmluvy je možné iba v tých prípadoch, kedy to výslovne umožňuje zákon, napr. pri podstatnom porušení kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami, alebo v prípade, že jedna zo strán sa ocitla v omeškaní, alebo ak sa na možnosti odstúpiť od zmluvy strany medzi sebou dohodli v zmluve. Píšete, že kupujúci odstúpil od zmluvy z dôvodu, že znalecký posudok, ktorý dal vystaviť on, nekorešponduje so znaleckým posudkom, ktoré Vám bolo spravené ešte v roku 1997. Rozdiel pri rozmeroch podľa pôvodného a nového znaleckého posudku je nepodstatný, a pri uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ste vychádzali z pôvodného znaleckého posudku. Preto ak nesúhlasíte s odstúpením od zmluvy, môžete podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy na súd, ktorý bude rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti tohto jednostranného úkonu. Len platné odstúpenie od zmluvy môže spôsobovať právne účinky a teda aj jej samotné zrušenie.

      16. mája 2015 v 16:25
  • Roman Odpovedať

    Dobry den.Zdedil som stary dom a chcel by som si z neho prerobyt bungalov.Ale mam problem s mojim bratom lebo si chcem postavit vedla domu pristresok na auto.A neviem kolko je minimum od jeho plotu,pri plote nema ziadne okno ani nic ibanalepok a dvor.Poradte mi.Dakujem vam za vas cas.Neviem kolko centimetrov lebo kazdy mi vravi inac.Dovidenia.

    13. mája 2015 v 10:24
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, v zmysle § 6 (odstupy stavieb) vyhlášky 532/2002 Z. z., ktorá upravuje všeobecné technické požiadavky na výstavbu, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 šiesteho paragrafu. Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4 spomínaného paragrafu, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie. Táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

      17. mája 2015 v 14:20
  • Anonym Odpovedať

    Dobry vecer, mohli by ste mi poradit ? manzelova sestra mu chce darovat svoj podiel majetku po mame teda dom s pozemkom, s tou podmienkou ze bude moct uzivat stodolu…. keby sme chceli predat dom, mohla by chciet darovanu cast spat ?

    7. decembra 2014 v 15:00
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, Občiansky zákonník ustanovuje, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ale len zo zákonných dôvodov, teda darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť. Súd rozhodne v prospech bývalého vlastníka, len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa podľa zákona považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Ďalej zákon ustanovuje, že právo na vrátenie daru si darca musí uplatniť u obdarovaného. Ak obdarovaný odmieta dar vrátiť, musí sa bývalý vlastník obrátiť na súd, obdarovaný má totiž právo odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru. Manželova sestra by sa vedela domáhať vrátenia daru pred jeho predajom len vtedy, ak by vedela preukázať spomínané skutočnosti.

      10. decembra 2014 v 19:42
  • Andrea Odpovedať

    Ďakujem za odpoved, niekde som však čítala, ze ak darovanu nehnutelnost darujem tretej osobe bez súhlasu pôvodného darcu,moze sa to považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Je to vobec možné?

    4. júla 2014 v 19:04
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, súhlas pôvodného darcu nepotrebujete, ak ste zapísaná v katastri ako vlastníčka nehnuteľnosti. Darovanie bez súhlasu pôvodného darcu nebude možné považovať za porušenie dobrých mravov.

      5. júla 2014 v 10:17
  • Anna Odpovedať

    Dobry den, chcem sa opytat, ci darovanu nehnutelnost mozem dalej darovat tretej osobe. Za akych podmienok by povodny darca mohol odomna ziadat peniaze – hodnotu daru? Dakujem

    26. júna 2014 v 10:35
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, ak ste vlastníkom tejto nehnuteľnosti, na základe rozhodnutia katastra nehnuteľností o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, tak pôvodný darca už nemôže od Vás žiadať peniaze. Vy, ako vlastník darovanej nehnuteľnosti máte dispozičné právo k nehnuteľnosti. Pôvodný darca môže požiadať len o vrátenie daru, za podmienok uvedených § 630 Občianskeho zákonníka. Darca sa s poukazom na §630 Občianskeho zákonníka môže domáhať vrátenia daru od obdarovaného pokiaľ sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto prípade môže obdarovaný uzavrieť s darcom dohodu o vrátení nehnuteľnosti. Táto dohoda sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom. V prípade, že obdarovaný nie je ochotný dohodu o vrátení daru s darcom uzavrieť, napr. preto, že podľa jeho názoru dobré mravy hrubo neporušil, nemá darca inú možnosť, len domáhať sa vrátenia daru súdnou cestou. Rozsudok súdu je verejná listina, ktorá sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom.

      28. júna 2014 v 9:35
  • Denis Odpovedať

    Dobry den velmi kratko , majetok ako dom pozemky ktora forma je lacnejsie prepisat na deti ,darovat,kupna zmluva ,dedenie, dakujem

    16. apríla 2014 v 14:56
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, v prípade ak chcete majetok na deti previesť ešte za života bezodplatne, odporúčam darovaciu zmluvu. Kúpnu zmluvu za tzv. symbolickú cenu neodporúčam.

      19. apríla 2014 v 11:04
  • Július Odpovedať

    Dobry den chcel by som sa informovat ktora alternativa je lepsia ci pozemok darovat alebo prepisat na ineho majtela

    14. januára 2014 v 16:43
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, k prepisu pozemku na iného majiteľa na katastri nehnuteľností môže dôjsť na základe nejakého právneho úkonu, ktorým môže byť darovacia alebo kúpna zmluva. Výhody kúpnej či darovacej zmluvy sú rozpísané v článku uvedenom vyššie. Pokiaľ chcete pozemok na niekoho previesť bezplatne, odporúčam Vám urobiť tak formou darovacej zmluvy, nakoľko v prípade, ak by ste uzavreli kúpnu zmluvu iba za „symbolickú cenu“, mohol by byť tento právny úkon v budúcnosti napadnuteľný.

      16. januára 2014 v 21:08
  • Anonym Odpovedať

    dobrý deň,prosím vás dá sa odkupiť nehnutelnosť,jedná sa o ornu pôdu,v ten istý deň,ked predávajucí to nadobudol z dedením,alebo treba čakať ked povolia vklad na katastri? Dakujem!

    14. januára 2014 v 7:14
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve môžu dediči predať predmetnú nehnuteľnosť vo svojom mene. Dedičské veci sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom. Záznam je úkon správy katastra, ktorý má iba evidenčnú funkciu, nemá teda vplyv na vznik, zmenu, či zánik práv k nehnuteľnostiam. Dedič ako predávajúci v kúpnej zmluve uvedie, že nehnuteľnosť nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré bude tvoriť prílohu návrhu na vklad v prospech kupujúceho.

      18. januára 2014 v 17:46
  • Anonym Odpovedať

    Prosím o informáciu, som 80 ročná súdom ustanovenou opatrovníčkou nesvojprávneho syna,naskytla sa príležitosť predať pôdu, ktorú syn má v spoluvlastníckom podiele, aby som mohla vykryť náklady na jeho starostlivoť, ako mám postupovať? Kupnu zmluvu podpisujem za syna,avšak túto kúpnu zmluvu mám dať na súd na schválenie, ale neviem či už podpísanú obidvomi stranami , alebo ešte pred jej podpisom? prosím poradte mi čím skôr, kým je ešte ponuka na predaj aktuálna, a čo k tomu všetkému budem potrebovať? Za odpoveď ďakujem.

    9. januára 2014 v 13:15
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, vo Vašom prípade Vám odporúčam na súd podať návrh na schválenie právneho úkonu, v ktorom uvediete okolnosti, prečo je predaj pôdy, ktorú má Váš syn v spoluvlastníckom podiele na prospech Vášho nesvojprávneho syna. K tomuto návrhu by ste mali pripojiť už podpísanú kúpnu zmluvu oboma zmluvnými stranami, list vlastníctva nehnuteľnosti, na ktorom je uvedené spoluvlastníctvo Vášho syna, rozhodnutie, ktorým ste bola ustanovená do pozície opatrovníčky Vášho syna, prípadne ďalšie dokumenty, ktoré súvisia s prevodom tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ bude mať súd za to, že predaj predmetnej pôdy je na prospech Vášho syna, Vášmu návrhu na schválenie kúpnej zmluvy vyhovie.

      11. januára 2014 v 10:04
  • Martina Odpovedať

    Dobrý den, chcela by som sa opytat ohladne darovania pozemku. Moj manžel vlastní 1/8pozemku a má dvě sestry, tiež každá vlastni 1/8 pozemku. Zvysok vlastní ich matka. Ta sa rozhodla, ze svoj podielu daruje sestrinmu synovi, t.j. vnukovi. Aj. Obě sestry svoj podielu darují tomuto chlapcovi ( v jednom pripade sa jedna o syna a v druhom o synovca). Od mojho manžela chcú. Aby sa pozemku vzdal a ako vyrovnanie mu ponukli 3000 eur. Co manžel nepřijímá. Nebolo mu ponuknute odkupenie si pozemku. Zvysni clenovia rodiny nechcu aby manžel ten pozemok vlastnil. Je možné část svojho pozemku si nechat a na katastru pozemok rozdělit? Alebo sa svojho. Podielu musí vzdat?Dakujem za odpověď.

    3. januára 2014 v 17:24
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý večer, čo sa týka toho, čo píšete vo svojej otázke, že Vášmu manželovi nebolo ponúknuté odkúpenie pozemku, v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe, pričom blízkou osobou podľa zákona je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pokiaľ ide o rozdelenie pozemku v podielovom spoluvlastníctve, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti pozemku medzi seba, najlepším riešením by bolo uzavrieť dohodu o vysporiadaní spoluvlastníctva (a zapísať ju do katastra). Ak by dohoda nebola možná, majú možnosť obrátiť sa na súd, aby uskutočnil vysporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 141 a 142 Občianskeho zákonníka.

      5. januára 2014 v 18:50
  • Anonym Odpovedať

    Dobry den, moja mama je podnikatelka – zivnostnicka. Dve susediace budovy, v ktorych sidli jej firma a prevadzka ma v katastri vedene vylucne na seba (je vylucnou majitelkou). Budovy nadobudla nasledovne: jednu budovu ziskala od mojho otca kupno-predajnou zmluvou, a druhu kupila (este pred kupou jej moj otec dal suhlas, ze suhlasi s tym, aby nadobudla predmetnu nehnutelnost do dvojho vylucneho vlastnictva za ucelom jej vyuzivania na podnikatelsku cinnost). Mama ma obavy ako by to bolo v pripade zaniku manzelstva, napr. jej umrtim, s dedenim tychto budov. Chcem sa preto spytat ci sa nahodou na takyto majetok (ktory ma vo vylucnom vlastnictve na ucel podnikania) v pripade jej umrtia nehladi ako na majetok v bezpodielovom spoluvlastnictve manzelov? Alebo ci sa aj na ucely dedenia nanho hladi ako na majetok v jej vylucnom vlastnictve (kedze v katastri ho ma napisany len na seba)? Vopred dakujem za odpoved!

    2. januára 2014 v 7:48
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. To znamená, že pokiaľ Vaša matka skutočne nadobudla predmetný majetok do svojho výlučného vlastníctva v súvislosti s podnikaním a teda ide o vec slúžiacu výkonu len jej povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemôže sa stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka však platí, že pri vyporiadaní BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Samozrejme je však potrebné zohľadniť aj to, že táto investícia slúžila na zárobkovú činnosť, rozmnožujúcu spoločný majetok manželov a preto nemožno od podnikajúceho manžela požadovať, aby vrátil do BSM celú jej výšku bez ohľadu na stav aktív a pasív jeho podnikania. Tie isté podmienky vyporiadania BSM platia aj pre dedičské konanie.

      5. januára 2014 v 19:46
  • Marko Odpovedať

    Dobry den chcel by som Vas poprosit o radu ohladom pozemku ktory by som ziskat darovacou alebo kupnopredajnou zmluvou do svojho vlastnictva.Niektory vlastnici mi to podpisali a niektori nie.ako by som mal dalej postupovat?Dakujem vopred

    28. decembra 2013 v 14:07
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, z Vašej otázky usudzujem, že máte záujem o kúpu pozemku, ktorý sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve. Na začiatok Vám však musím napísať, že nikoho nemôžete prinútiť, aby Vám svoj podiel predal (daroval) proti svojej vôli. Existujú dva spôsoby, ako môže prísť k zrušeniu a vzájomnému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Jedným zo spôsobov je vzájomná dohoda podielových spoluvlastníkov, ktorá musí byť pri nehnuteľnostiach písomná. Ak k vzájomnej dohode nedôjde, zákon umožňuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vzájomne sa vyporiadať súdnou cestou, a to podaním návrhu niektorého spoluvlastníka na súd (ak ste spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti aj Vy, môžete teda tak učiniť). Súd pritom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci, ak je vec možné účelne rozdeliť, súd rozhodne o jej rozdelení. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. K tejto problematike by som chcel ešte uviesť, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 OZ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

      29. decembra 2013 v 19:01
  • Anonym Odpovedať

    Dobrý deň. Prepáčte mi, som to nezrozumitelne napísal. Ono to ma znieť takto: Pred 22 rokmi som bol po mozgovej príhode. Ležal som, ľavu stranu tela som mal čiastočne ochrnutu. Po smrti rodičov, sme dali vybavovat na katastri tieto záležitosti mladšej vydatej sestre. Zo sestrou, sme na požiadanie podpísali, čo vydatá sestra od nás požiadala. Preto, že sme jej verili, necitali sme dôkladne, niekdy nijako, to, čo nám predložila na podpis. Tu muselo prist k podpisu, že sa zriekame svojho majetku. Keď nás posielala do domova dôchodcov, odmietali sme ísť. Neskor nám prestala pomáhať, čo sme boli donútený ísť do Domova doch. Tu som prisiel, že mi, čo sme platili 22 r.sme boli bezdomovci, ktorý bývajú v cudzom dome. Vsetko patrilo vydatej sestre. Nikdy nezaplatila žiadny poplatok. Máme malé dôchodky, z predaja domu, sme chceli doplácať v DD. Keď že moja sestra bývajúci v RD opatrovala rodičov, vydatá sestra slubila nám 1/3 z domu, darovat. Miesto daru, nám zobrala všetko. Dane sme vždy platili mi. odár.budova, veľká ovocna, aj pôda na pezeleniny,

    25. decembra 2013 v 17:44
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, z toho, čo ste vo svojej otázke uviedli som usúdil, že Vaša sestra Vás pri právnom úkone, ktorým došlo k prepisu uvedeného majetku na ňu, uviedla do omylu. V takom prípade by ste mohli na súd podať žalobu o neplatnosť tohto právneho úkonu, nakoľko tu chýbala vážnosť vôle z Vašej strany a sestra Vás pri tom uviedla do omylu. Žalobu by však bolo potrebné veľmi dobre odôvodniť a tvrdenia v nej dokázať. Ak by ste Vaše tvrdenia na súde nevedel preukázať, súd by ste prehrali a ešte Vy by ste museli platiť trovy súdneho konania.

      27. decembra 2013 v 21:46
  • Advokátska kancelária Bános & Košútová Odpovedať

    Dobrý deň, zrušenie darovacej zmluvy zo strany darcu je možné v prípade, ak sa obdarovaný svojím správaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pričom musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity, prípadne sústavné porušovanie dobrých mravov voči darcovi (členom jeho rodiny) ako napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Na zrušenie darovacej zmluvy totiž nepostačí menej významné porušenie pravidiel dobrých mravov obdarovaným voči darcovi (členom jeho rodiny). Dôkazná povinnosť je pritom na strane žalobcu (darcu). Vo Vašom prípade, ak došlo k podobnému správaniu zo strany Vašej neteri, môžete podať na súd návrh na zrušenie darovacej zmluvy, pričom však budete musieť takéto konanie, ktoré porušuje dobré mravy aj dokázať. V danej veci by som Vám možno odporučil obrátiť sa aj na advokáta, ktorý by Vám so žalobou pomohol.

    20. decembra 2013 v 17:41
  • Anonym Odpovedať

    Dobry deň. Prosim Vás pred 22 rokmi nám dvom súrodencom 77 r. a 75 r. Si prepisala ďalšia sestra,celý RD hospod.budovu a záhradu. Nikdy nezaplatila dane, sme obaja chorý, ja ŤZP/S Až tento rok sme to zistili. Je prosím Vás nejake nápravenie? Je možné vymáhať peniaze za dane, ktoré 22 rokov neplatila. Ďakujem pekne

    17. decembra 2013 v 10:01
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, vo Vašej otázke píšete, že na Vás Vaša sestra predmetné nehnuteľnosti prepísala, predpokladám, že na základe darovacej, prípadne kúpnej zmluvy. Daň z nehnuteľnosti je povinný platiť každý, kto vlastní nehnuteľnosť (dom, stavbu, pozemok, byt). Pokiaľ na Vás Vaša sestra predmetné nehnuteľnosti skutočne previedla, ona už nie je povinná platiť daň z týchto nehnuteľností, ale daňové priznanie ste povinní podávať Vy ako noví vlastníci týchto nehnuteľností.

      20. decembra 2013 v 16:58
  • Advokátska kancelária Bános & Košútová Odpovedať

    Dobrý deň, ako som už viackrát uviedol, kúpnu zmluvu za tzv. symbolickú cenu, ktorá nie je skutočnou cenou nehnuteľnosti neodporúčam, nakoľko by mohla byť v budúcnosti napadnuteľná. V takýchto prípadoch odporúčam uzavrieť radšej darovaciu zmluvu.

    9. decembra 2013 v 14:43
  • Monika Odpovedať

    Dobry den, chcela by som sa informovat o sposobe podpisania darovacej zmluvy. Vlastnikmi pozemku su stari rodicia, ktori mi ho uz istu dobu chcu darovat. S tymto rozhodnutim suhlasia aj ich deti, ktore by ho inak dedili a vsetky ich vnucata, ktore dostanu do daru inu nehnutelnost. Problem je vsak v tom, ze babke sa necakane zdravotny stav zhorsil natolko, ze jej uz neumoznuje darovaciu zmluvu podpisat (pravdepodobne ani slovne odsuhlasit, kedze je malokedy pri vedomi a nespi). Ako je mozne zmluvu uzavriet tak, aby bola platna, s tym, ze jeden z darcov ju nepodpise? Dakujem za odpoved.

    4. decembra 2013 v 14:01
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, v zmysle § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. Pokiaľ však je zdravotný stav Vašej starej mamy taký vážny, že nie je schopná porozumieť právnemu úkonu, ktorý robí, možno podať návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, pričom ak súd návrhu vyhovie, ustanoví dotyčnej osobe opatrovníka. Ten môže konať za dotyčnú osobu pri bežných právnych úkonoch, pokiaľ sa však jedná o taký právny úkon ako je nakladanie s majetkom, na ten by opatrovník potreboval súhlas súdu. Bohužiaľ to inak nepôjde a keby ste si to predsalen nejako vybavil, tak bude zmluva absolútne neplatná a napadnuteľná.

      6. decembra 2013 v 11:47
  • Kristína Odpovedať

    Dobrý deň, rada by som vedela, ako postupovať pri prepise pozemku. Brat môjho otca býva v meste a v našej dedine má pozemok. Chcel by ho prepísať na moje meno, ale nevieme ako postupovať, kúpnou alebo darovacou zmluvou. Pri kúpnej zmluve by šlo o symbolickú hodnotu, nevieme teda, čo by nás vyšlo lepšie a hlavne lacnejšie. Ďakujem

    14. novembra 2013 v 13:25
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, výhody a bližšia špecifikácia kúpnej a darovacej zmluvy sú rozpísané v odpovedi na otázku uvedenej vyššie. Vo Vašom prípade Vám však z môjho pohľadu odporúčam uzavrieť radšej darovaciu zmluvu, aby ste sa v budúcnosti vyhli zbytočným problémom, nakoľko, ak by ste uzavreli kúpnu zmluvu s nereálnou hodnotou ceny nehnuteľnosti, v budúcnosti by mohla byť takáto kúpna zmluva právne napadnutá. Navyše, ako je spomínané aj v odpovedi uvedenej vyššie, darovanie je bezodplatný prevod vlastníckeho práva a neodvádza sa pri ňom žiadna daň. Jediný dôvod na vrátenie daru je zo zákona ten, ak sa obdarovaný voči darcovi, prípadne členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy a túto skutočnosť musí darca v prípadnom súdnom konaní veľmi dobre preukázať.

      16. novembra 2013 v 14:58
  • Veronika Odpovedať

    dobrý deň, chcela by som sa opýtať na darovaciu zmluvu. darom som dostala polovicu pozemku. tento pozemok ma celý 1200 m2 a darom som dostala 1-ideálnu polovicu. ja som si ju však nedávala zameriavať a teraz tento tuto polovicu chcem dat zamerat pretoze ho chcem predat. chcem sa opýtať či potrebujem súhlas aj vlastníka druhej polovice alebo nie? nakoľko nie je presne určené ktorá polovica je presne moja. dakujem

    10. novembra 2013 v 14:23
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, ak by ste počas trvania spoluvlastníctva chceli svoj podiel predať, museli by ste ho najprv ponúknuť druhému spoluvlastníkovi, pretože má zo zákona predkupné právo. Predpokladám, že vo Vašom prípade máte záujem o rozdelenie predmetného pozemku, ktorý máte v spoluvlastníctve na dve samostatné časti, pričom následne by ste svoju časť chceli predať, preto najrozumnejšie by bolo zrušiť Vaše podielové spoluvlastníctvo a vzájomne sa vyporiadať. V zmysle § 141 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Odporúčam Vám teda dohodnúť sa s druhým spoluvlastníkom na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadní. Ak by nedošlo k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

      16. novembra 2013 v 19:15

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.