LÁSKA POMINULA, DARČEKY ZOSTALI. Môže expartner/ka po rozchode žiadať dary späť?

Na začiatku bol vzťah, aký poznáme všetci. Láska, spoločné výlety, raňajky do postele a darčeky – niekedy malé, inokedy naozaj hodnotné. Kabelka za stovky eur, luxusné šperky, náramkové hodinky, či dokonca auto alebo nehnuteľnosť. Dary z lásky, z radosti, z túžby urobiť radosť niekomu, koho máme radi. A potom… rozchod. Nezhody, ticho, výčitky – a niekedy aj slová: „Chcem všetko späť, čo som ti dal/a!“

Možno to poznáte – alebo to zažili vaši priatelia. Partner, ktorý vám kedysi s iskrou v očiach podával kľúče od auta zabalené v mašličke, sa dnes domáha jeho vrátenia. Tvrdí, že ho „obdarovaná podviedla“, „zradila“ a „správala sa nečestne“. A preto – podľa neho – má nárok získať späť všetko, čo daroval.

Ale ako je to v skutočnosti? Môže darca žiadať späť dar len preto, že sa vzťah skončil nečakane a možno aj nepríjemne?

Z lásky, nie podmienečne!

Zákon hovorí jasne: dar je prejav vôle darcu, ktorým bez protihodnoty odovzdáva určitú vec inej osobe. Teda nie je to výpožička, nie je to záloha, ani investícia s očakávaním výnosu. Ak ste niekomu darovali šperk či auto len preto, že ste ho mali radi, neexistuje automatické „právo“ žiadať ho späť len preto, že sa city zmenili.

Hrubé porušenie dobrých mravov? Nie každé sklamanie je zrada…

Existuje však výnimka. Ak sa obdarovaný neskôr správa voči darcovi tak, že to možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, zákon umožňuje požadovať dar späť. Problém je v tom, že tento pojem si mnohí vykladajú po svojom.

Predstavte si situáciu: muž kúpi priateľke diamantový prsteň na výročie. O pár mesiacov neskôr sa dozvie, že ho podviedla a údajne si našla niekoho iného. Cíti sa zradený – a chce prsteň späť. Tvrdí, že ho „zradila“ a že takéto správanie je „proti všetkým morálnym pravidlám“.

Lenže súdy opakovane rozhodli, že samotná skutočnosť, že si niekto našiel nového partnera alebo inicioval rozchod, ešte neznamená, že sa dopustil hrubého porušenia dobrých mravov. Vzťah nie je zmluva s pevnými podmienkami, ani súťaž o to, kto koho skôr sklame. Mnohé páry sa rozchádzajú jednoducho preto, že im to už nefunguje. A hoci je to smutné a bolestivé, zákon na strane „zradeného“ darcu v takýchto prípadoch nestojí.

Príklady zo života: čo už súdy považovali (a nepovažovali) za dôvod na vrátenie daru

Rozhodujúca je intenzita a povaha správania. Hrubým porušením dobrých mravov môže byť napríklad to, že obdarovaný darcu urážal, bil, ponižoval pred inými, alebo mu v čase núdze odmietol poskytnúť pomoc.

Napríklad: ak partner daruje priateľke auto a tá ho neskôr bez dôvodu vyhodí z bytu, vyhráža sa mu, prípadne sa mu vysmieva pred spoločnými známymi, súd môže uznať, že darca má dôvod cítiť sa hlboko dotknutý a žiadať vrátenie auta. Naopak, ak niekto „len“ ukončí vzťah, aj za predpokladu, že v tom figuruje tretia osoba, nejde automaticky o právny dôvod na vrátenie darovanej veci. Aj takéto ukončenie vzťahu je súčasťou života. Smerodajné je vzájomné správanie sa a konanie darcu a obdarovaného.

Zaujímavý právny pohľad priniesol napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/132/2018 v prípade, kde žalobkyňa žiadala vrátenie daru s odôvodnením, že ju partner po darovaní podielu na nehnuteľnosti opustil kvôli inej žene. Hoci tento vzťah nevznikol ako manželský zväzok, súd zdôraznil, že ich partnerské spolužitie vykazovalo mnohé znaky porovnateľné s manželstvom – vrátane spoločného bývania, starostlivosti o dieťa, spoločnej výstavby domu a vzájomnej dohody o majetkovom usporiadaní. Napriek tomu konštatoval, že partnerský vzťah nie je právne totožný s manželstvom, predovšetkým z pohľadu majetkového režimu. V manželstve vzniká zo zákona bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré chráni oboch partnerov pri nakladaní so spoločným majetkom. V partnerskom zväzku však takáto zákonná ochrana neexistuje. Práve preto nemožno automaticky prenášať právne následky nevery z kontextu manželstva do vzťahov bez právneho základu. Aj keď ľudsky môže ísť o bolestivú skúsenosť, z právneho hľadiska sa pri hodnotení hrubého porušenia dobrých mravov musí prihliadať na špecifiká každého typu vzťahu. V danom prípade súd rozhodol, že tvrdenie o údajnej nevere a „zrade“ partnera nebolo dostatočne preukázané, a najmä – že ani v prípade existencie nového vzťahu po rozchode by nešlo o správanie, ktoré by napĺňalo zákonné podmienky pre vrátenie daru.

Aj darca niekedy prekročí hranicu

V niektorých prípadoch je práve darca ten, kto sa vo vzťahu správal neeticky – napríklad vyžadoval od obdarovanej „vernosť výmenou“ za materiálne veci, psychicky ju vydieral alebo používal dar ako nástroj kontroly („auto máš odo mňa, tak sa správaj tak, ako chcem“). V takých prípadoch nemožno neskôr hovoriť o hrubom porušení dobrých mravov zo strany obdarovanej – skôr naopak.

Je nevera dôvodom na vrátenie daru?

Často sa stretávame s názorom, že nevera by mala byť automaticky považovaná za hrubé porušenie dobrých mravov a teda aj dôvod na vrátenie daru. Tento postoj je síce ľudsky pochopiteľný – obzvlášť ak sú v hre silné emócie, zrada či sklamanie, no súdy hodnotia situáciu inak. Samotná nevera, či už domnelá alebo preukázaná, ešte neznamená, že sa obdarovaný správal tak, že by tým prekročil hranice spoločensky akceptovateľného správania. Ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry, skutočnosť, že si obdarovaný našiel novú známosť alebo ukončil vzťah, nemožno bez ďalšieho označiť za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Obzvlášť v prípadoch, kde už pred neverou vo vzťahu pretrvávali vážne nezhody, hádky či iné prejavy neúcty z oboch strán, nie je namieste vyvodzovať, že ide o také intenzívne alebo sústavné porušenie morálnych zásad, ktoré by odôvodňovalo spätné odňatie daru. Súdna prax v tomto smere zdôrazňuje, že ak má byť konanie považované za hrubé porušenie dobrých mravov, musí ísť o správanie mimoriadnej závažnosti – napríklad fyzické násilie, urážky, vedomé ubližovanie či ignorovanie základnej ľudskej dôstojnosti.

Záver: Nechcite späť to, čo ste dali z lásky!

Darovanie vo vzťahu je prirodzené. Chceme druhému urobiť radosť, ukázať, že na ňom záleží. Ale láska nie je investícia s garanciou návratnosti. A dar, ktorý bol daný dobrovoľne a z vlastného presvedčenia, by sa nemal stať nástrojom pomsty po neúspešnom vzťahu.

Ak ste teda darovali nehnuteľnosť, auto, či šperk – a teraz uvažujete, že by ste ich radi dostali späť – opýtajte sa sami seba: bolo vaše rozhodnutie podmienené tým, že vás ten človek bude milovať navždy? Alebo ste to jednoducho urobili preto, že ste chceli urobiť radosť? Odpoveď často nie je právna, ale čisto ľudská.

Zaujíma Vás občianske právo? Potrebujete právne poradenstvo v tejto oblasti? Máte viacero otázok, na ktoré si neviete sami odpovedať? Jednoducho zadajte do internetového prehliadača heslo „advokát Bratislava“ a na všetky potrebné informácie nájdete rýchlu a spoľahlivú odpoveď.