Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o deti bol do nášho právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“
Striedavá osobná starostlivosť musí byť najmä v záujme dieťaťa, ktorý súd skúma pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Zohľadňuje pri tom najmä úroveň starostlivosti o dieťa, jeho zdravotný stav, vek dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilitu a podmienky budúceho výchovného prostredia, ale aj jeho názor, pokiaľ je vzhľadom na svoju mentálnu vyspelosť schopné porozumieť situácií a pod. Aby sa súd mohol utvrdiť v tom, že striedavá osobná starostlivosť bude v súlade so záujmami dieťaťa, môže byť preň smerodajný aj názor psychológa, prípadne kolízneho opatrovníka.
Pokiaľ ide o výživné, v súvislosti so striedavou starostlivosťou, má súd dve možnosti. Určí výživné a prihliadne pri tom na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo rozhodne tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Pri tejto forme úpravy styku s dieťaťom je smerodajný samotný rozsudok súdu, ktorý určuje formu starostlivosti, ako aj dobu, po ktorú bude mať dieťa ten ktorý rodič v starostlivosti. V praxi možno určiť viacerými spôsobmi časový interval, počas ktorého bude dieťa u každého z rodičov. Najčastejšie sa určuje časový interval jedného týždňa (napríklad párny týždeň bude dieťa u matky, nepárny týždeň zas u otca), prípadne dvoch týždňov. Vylúčené nie je ani stanovenie tohto časového intervalu na mesačnej báze.
Striedavá starostlivosť o deti umožňuje, aby dieťa bolo po určitý časový interval s matkou, a rovnaký časový interval s otcom. Z toho vyplýva, že dieťa bude mať de facto dva domovy. Existuje však aj opačný model (hoci u nás veľmi zriedkavý), t. j. dieťa má jeden stály domov a rodičia sú tí, ktorí sa striedajú.
Medzi výhody striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne patrí zachovanie rovnocenného a pravidelného osobného styku dieťaťa s rodičmi, t. j. kontakt dieťaťa s oboma rodičmi je zachovaný v maximálnej možnej miere. Dieťa tak má možnosť aj po rozvode (resp. rozchode) rodičov, vytvoriť si kvalitatívne rovnaký vzťah s matkou i otcom. Samozrejme, takáto úprava styku má aj svoje riziká. Rodičia niekedy žiadajú o striedavú osobnú starostlivosť kvôli svojim záujmom, a nehľadia pritom na záujem dieťaťa. Taktiež, pokiaľ ide o malé deti, mnohí psychológovia sa zhodujú na tom, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná, nakoľko u malých detí je prirodzená väčšia naviazanosť na matku. Samozrejme, každý prípad je individuálny, preto je vždy potrebné zohľadňovať konkrétne špecifiká, t. j. vývojový faktor, vek dieťaťa, jeho názor, citové väzby a pod. Tak isto každé dieťa má iné skúsenosti s touto formou úpravy styku s rodičmi, t. j. niektorým deťom to vyhovuje, ľahko sa adaptujú, nemajú problém s existenciou dvoch domovov, zatiaľ čo iné potrebujú stálosť a zmeny im nevyhovujú.
V súvislosti so starostlivosťou súdu o deti môžete využiť naše právne poradenstvo, prípadne vzory rôznych podaní v sekcii Vzory zmlúv, ktoré nájdete na adrese: vzory zmlúv a podaní z rodinného práva.
