Pracovné právo z väčšej časti slúži na ochranu zamestnancov ako slabšej zmluvnej strany. Preto Zákonník práce jasne stanovuje, aké náležitosti musí pracovná zmluva obsahovať tak, aby zamestnanec poznal svoje práva a podmienky výkonu práce. V neposlednom rade tiež povinnosti, ktoré od neho zamestnávateľ bude vyžadovať. Pracovný pomer vzniká na základe pracovnej zmluvy, ktorá musí byť vyhotovená v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy môže sankcionovať príslušný inšpektorát práce ako porušenie § 42 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve podstatné náležitosti, a to druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, spolu s jeho stručnou charakteristikou, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, a tiež mzdové podmienky, pokiaľ nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ tiež musí v pracovnej zmluve uviesť ďalšie pracovné podmienky, ako sú výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby. Zamestnávateľ je povinný jedno vyhotovenie pracovnej zmluvy dať zamestnancovi.
Od 01.01.2019 bola v súvislosti s obsahom pracovnej zmluvy zakotvené nové ustanovenie Zákonníka práce, ktoré stanovuje, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.
