Keď sa život zlomí na ceste. Čo všetko môže (a musí) vedieť poškodený pri dopravnej nehode.

Jedna sekunda. Možno ani nie. Brzdy, náraz, ticho, a potom sirény. Dopravná nehoda sa stane v okamihu, ale jej následky si človek nesie  často celý život. Z úhľadného rána sa razom stane chaos, z bežnej cesty do práce drám a z obyčajného človeka – poškodený. Dopravná nehoda je okamih, ktorý nečakáme, a o to prudšie do nás narazí – nielen fyzicky, ale aj právne, duševne a existenčne. Väčšina ľudí má predstavu, že po nehode prídu záchranné zložky, poistenie sa „nejako“ vybaví a všetko sa vráti do normálu. Realita je však oveľa zložitejšia – najmä z pohľadu toho, kto sa ocitne na strane poškodeného. Práve preňho je dôležité pochopiť, aké má práva, čo musí urobiť, dokedy to treba urobiť a čo všetko mu môže byť priznané – v peniazoch aj v spravodlivosti. No čo to vlastne znamená byť poškodeným? Tento článok Vám prináša odpoveď ako aj pohľad na túto udalosť z perspektívy poškodeného, ktorý sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Dopravná nehoda alebo škodová udalosť?

Prvým kľúčovým rozdielom, ktorý si treba uvedomiť, je rozdiel medzi dopravnou nehodou a tzv. škodovou udalosťou. Škodová udalosť je menšie narazenie bez zranení, pri ktorom nie je potrebné volať políciu – ak sa účastníci vedia dohodnúť na zavinení. Dopravná nehoda však nastáva vždy, keď dôjde k zraneniu osoby, poškodeniu verejného majetku, alebo keď sa účastníci nevedia dohodnúť. Vtedy je povinnosťou privolať políciu, inak môže byť poškodený neskôr právne znevýhodnený. Ako správne postupovať pri škodovej udalosti? V rozhodujúcom momente je dôležité zachovať pokoj a postupovať správne, aby boli dodržané zákonné povinnosti a zároveň bol zabezpečený hladký priebeh poistného konania. Dôležitým krokom je spísanie Záznamu o dopravnej nehode, ktorý slúži ako oficiálny doklad pre poisťovne. Dokument musí byť vyplnený čitateľne, pravdivo a musí obsahovať všetky údaje o vozidlách, vodičoch, poistení a priebehu udalosti. Odporúča sa zároveň zdokumentovať situáciu na mieste pomocou fotografií. Po vyplnení záznamu si každý účastník ponechá jednu kópiu a škodu následne oznámi svojej poisťovni – lehota na nahlásenie poistnej udalosti sa môže líšiť v závislosti od poisťovne. Ak poistná udalosť nie je oznámená poisťovni v stanovenej lehote, môže mať táto skutočnosť zásadný vplyv na výšku poistného plnenia. Poisťovňa je totiž oprávnená v zmysle všeobecných poistných podmienok krátiť plnenie alebo ho v odôvodnených prípadoch úplne odmietnuť, ak dôjde k porušeniu oznamovacej povinnosti poistníka. V praxi platí, že škodová udalosť musí byť nahlásená spravidla do 15 dní, ak ide o udalosť na území Slovenska, alebo do 30 dní, ak sa udiala v zahraničí, ale vo všeobecnosti by sa mala nahlásiť čo najskôr po jej vzniku. Dodržanie základných pravidiel a formálne správny postup pri škodovej udalosti sú kľúčové nielen pre úspešné vybavenie poistnej udalosti, ale aj pre ochranu práv všetkých zúčastnených. V krízových situáciách rozhoduje najmä rozvaha a znalosť zákonných povinností.

Keď už nejde len o škodu: Dopravná nehoda s následkami na zdraví

Na rozdiel od bežnej škodovej udalosti, kde ide len o materiálnu škodu a zúčastnené strany sa vedia dohodnúť bez prítomnosti polície, dopravná nehoda, pri ktorej dôjde k zraneniu osoby, predstavuje závažnejší právny aj faktický stav. V takýchto prípadoch už nejde len o náhradu poškodeného vozidla – do popredia sa dostáva aj otázka ublíženia na zdraví, s možnými trestnoprávnymi dôsledkami pre vinníka a zložitým procesom odškodnenia pre poškodeného. Ak pri nehode dôjde k ublíženiu na zdraví, teda k dočasnému narušeniu zdravia (napr. pomliaždeniny, zlomeniny, otras mozgu), udalosť je povinne oznamovaná polícii, a spravidla sa začína aj trestné konanie. Ešte závažnejšia situácia nastáva v prípade, že následkom dopravnej nehody je ťažká ujma na zdraví – teda stav, ktorý zanecháva dlhodobé alebo trvalé následky, ohrozenie života alebo dokonca smrť. Takýto skutok sa posudzuje ako trestný čin s možnosťou uloženia i nepodmienečného trestu odňatia slobody. Poškodený má v trestnom konaní špeciálne postavenie. Nie je len svedkom – je aktívnou stranou s právom byť prítomný na výsluchoch, nahliadať do spisu, navrhovať dôkazy a – čo je kľúčové – súbežne s trestným konaním má poškodený možnosť uplatniť si náhradu škody na zdraví v tzv. adhéznom konaní. Jeho cieľom je zabezpečiť rýchlu a efektívnu reparáciu spôsobenej škody v rámci rozhodovania o vine a treste páchateľa. Podmienkou je, aby poškodený uplatnil svoj nárok riadne a včas, t. j. najneskôr pred skončením vyšetrovania. Návrh musí byť konkrétny, vyčíslený a doložený dôkazmi. Ak poškodený zmešká túto lehotu, jeho nároky sa presúvajú do civilného konania – čo znamená, že ich bude musieť uplatňovať samostatnou žalobou na súde, pričom si však musí byť vedomý, že uplatnenie nároku na náhradu škody podlieha zákonným premlčacím lehotám. Ak si tento nárok neuplatní v stanovenej lehote prostredníctvom súdu, dochádza k premlčaniu, čo v praxi znamená stratu možnosti vymáhať svoje právo súdnou cestou, hoci samotné právo ako také nezaniká. Uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní je preto významné i z pohľadu premlčania práva na náhradu škody, pretože podľa judikatúry aj právnej teórie včasné a riadne uplatnenie nároku v adhéznom konaní spôsobuje spočívanie (prerušenie) premlčacej doby, čím je zabezpečená ochrana práv poškodeného aj v dlhšie trvajúcich konaniach. Pokiaľ súd o nároku nerozhodne v merite – napríklad ho odkáže na občianskoprávne konanie – premlčacia lehota začne opäť plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo o odkázaní rozhodnuté. Poškodený tak nie je ukrátený o možnosť domôcť sa náhrady škody občianskoprávnou cestou. Adhézne konanie je tak pre poškodeného výhodným nástrojom na uplatnenie nároku na náhradu škody bez potreby samostatného konania. Je však nevyhnutné postupovať dôsledne a včas, pričom správne uplatnenie nároku má významný právny následok aj z pohľadu zachovania jeho premlčacej lehoty.

Finančné dôsledky nehody: Na koho pleciach ležia? Komu patrí „účet“?

V súvislosti s dopravnou nehodou je pre poškodeného jednou z kľúčových otázok, kto mu uhradí spôsobenú škodu. Odpoveď závisí od toho, či bola škoda uplatnená v trestnom konaní (adhézne konanie), a či bol vodič, resp. páchateľ, uznaný vinným. Ak poškodený riadne a včas uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní a obžalovaný bude právoplatne uznaný vinným, súd môže v tom istom rozsudku rozhodnúť aj o povinnosti nahradiť škodu. V takom prípade bude zaviazaný predovšetkým vodič, ktorý nehodu zavinil – ako fyzická osoba. A čo v prípade, ak bolo trestné konanie zastavené, alebo ak sa o náhrade škody nerozhodne napríklad z dôvodu zložitosti veci? Poškodený sa aj v týchto prípadoch môže domáhať náhrady škody a to v občianskom (civilnom) konaní. Poškodený môže svoj nárok uplatniť priamo voči vodičovi, ako aj voči poisťovni, ak mal vodič uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie (PZP), poistné plnenie poskytne jeho poisťovňa. Pri dopravných nehodách vznikajú často značné škody – nielen na vozidlách, ale aj na zdraví, majetku či výpadku príjmu poškodeného. Práve z tohto dôvodu je na Slovensku zákonom stanovená povinnosť vodiča mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP), ktorého hlavným účelom je chrániť poškodeného. Tento systém je kľúčový najmä v prípadoch, keď dôjde k ťažkej ujme na zdraví alebo smrti – tam totiž môžu škody dosahovať aj statisíce eur. Takúto sumu by bežný človek ako fyzická osoba spravidla nedokázal z vlastných zdrojov zaplatiť. Práve preto zákon prenáša finančnú zodpovednosť na poisťovňu – ide o formu ochrany poškodeného, aby sa jeho nárok nestal len teoretickým. Maximálny limit poistného plnenia je podľa aktuálne platnej právnej úpravy 6 450 000 eur pri škode na zdraví alebo usmrtení, a 1 300 000 eur pri škode na majetku. Ak by výška škody presiahla tieto limity, rozdiel by musel doplatiť samotný vodič (resp. škodca). V praxi však tieto limity pokrývajú väčšinu bežných aj vážnejších škodových udalostí.

Na čo všetko má poškodený nárok?

Ako už bolo vyššie spomenuté, dopravná nehoda predstavuje nielen fyzickú a psychickú traumu, ale často aj závažný finančný zásah do života poškodeného a jeho rodiny. Základom každého nároku sú liečebné náklady – teda všetko, čo poškodený zaplatí za zdravotnú starostlivosť, rehabilitácie, pomôcky, špeciálne výživy či domáce ošetrenie. Hoci jednotlivé položky môžu pôsobiť zanedbateľne (napríklad doplatky za lieky), v prípade dlhodobého liečenia sa výsledná suma ľahko vyšplhá na stovky eur. Podobne je to aj s cestovnými nákladmi – ak poškodený pravidelne dochádza na rehabilitácie či k odborným lekárom mimo svojho bydliska, cestovné výdavky môžu tvoriť významnú časť celkovej škody. Poškodený má nárok aj na náhradu rozdielu medzi tým, čo by zarábal, keby mohol pracovať, a tým, čo v skutočnosti dostáva (zvyčajne nemocenské dávky). Táto strata na zárobku počas PN môže byť pri bežnej mzde niekoľko stoviek eur mesačne, no ak PN trvá dlhodobo, vzniká škoda v tisícoch eur. V tých horších prípadoch, ak dôsledkom nehody poškodený zostane trvalo pracovne neschopný, má nárok aj na náhradu straty na zárobku po skončení PN, čo v praxi znamená pravidelný mesačný rozdiel medzi pôvodným príjmom a novým, zníženým (alebo nulovým) príjmom napr. z invalidného dôchodku. Pri mladých osobách ide o sumy, ktoré sa pri dlhodobom horizonte renty môžu vyšplhať až na státisíce eur. Jedným z najčastejšie uplatňovaných a verejnosti najznámejších nárokov je bolestné, ktorého výška sa stanovuje na základe bodového ohodnotenia zdravotného stavu, vypracovaného ošetrujúcim lekárom. Každá diagnóza alebo lekársky úkon má zákonom určený počet bodov – napríklad zlomenina stehnovej kosti liečená operačne predstavuje 180 bodov. Pri aktuálnej hodnote jedného bodu vo výške 30,48 eura by tak len táto jediná položka zodpovedala náhrade 5 487 eur. Pri vážnejších úrazoch, kde sa kumuluje viac diagnóz a zdravotných komplikácií, môže suma bolestného dosiahnuť niekoľko tisíc až desaťtisíc eur. Treba pritom zdôrazniť, že uvedený príklad predstavuje iba jeden z možných úrazov, zatiaľ čo pri dopravnej nehode dochádza v praxi často k viacerým súbežným zraneniam, čo celkovú výšku bolestného výrazne navyšuje. Závažnejším a dlho dobejším nárokom je sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) – ide o zníženie kvality života v dôsledku trvalých následkov. Tento nárok sa určuje najskôr po jednom roku od nehody, keď je možné ustáliť zdravotný stav a vyhodnotiť, ktoré následky sú trvalé. Príkladom SSU je situácia, keď aktívny športovec (napr. futbalista alebo bežec) po nehode stratí schopnosť pohybovej aktivity – to je typické sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri závažných následkoch môže poškodený žiadať aj jednorazové zvýšenie náhrady až o 50 %, ak mu zdravotné postihnutie mimoriadne zasahuje do osobného a spoločenského života. V praxi sa výška náhrady za SSU pohybuje od 10 000 do 50 000 eur, no v najťažších prípadoch (trvalé ochrnutie, amputácia, strata zraku) môže súhrnné odškodnenie – vrátane ostatných položiek – dosiahnuť aj 200 000 až 300 000 eur (či viac). Osobitne bolestná situácia nastáva, ak niekto pri dopravnej nehode zahynie. Vtedy vzniká pozostalým nárok na náhradu nemajetkovej ujmy – psychického utrpenia zo straty blízkej osoby. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová musí byť aj tento nárok hradený z PZP vinníka. Súdna prax tu pozná rôzne výšky – napríklad manželka po smrti muža po 20 rokoch spoločného života získala 25 000 €, deti v iných prípadoch 10 –20 000 €, ale pri preukázaní mimoriadne intenzívnych vzťahov a individuálnych okolností môže predstavovať odškodnenie aj 45 000 € na osobu. Ak po zosnulom ostanú nezaopatrené deti, vzniká nárok aj na rentu – teda pravidelný príspevok na ich výživu a výchovu. V neposlednom rade má poškodený právo nechať sa zastupovať advokátom – a trovy právneho zastúpenia mu preplatí poisťovňa, ak sú primerané a nárok je uznaný. To znamená, že poškodený nemusí byť na tento proces sám – a právne zastúpenie mu nielen šetrí čas, ale často aj maximalizuje výšku odškodnenia. Dopravná nehoda je udalosť, ktorú si nikto nepraje zažiť, no keď už k nej dôjde, poškodený by nemal zostať bezmocný, práve naopak, mal by mať na pamäti, že právo mu dáva silné nástroje – no tie treba poznať, správne použiť a uplatniť načas. Dopravné nehody, ako aj iné formy udalostí, ktoré vedú k zraneniam, vyžadujú strategické a kvalifikované právne zastúpenie, preto je dôležité neotáľať, nehanbiť sa požiadať o pomoc a bojovať za svoje práva – pretože za volantom niekedy nerozhoduje len šťastie, ale aj odvaha postaviť sa za seba.