Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Čo však robiť v prípade, keď nastane situácia, že povinný rodič si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Jednotlivé možnosti, ako riešiť túto situáciu a úspešne vymôcť výživné, si priblížime v nasledujúcom článku.
Konanie o výživnom
Predpokladom na úspešné vymoženie výživného je právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o výživnom sa môže začať na návrh oprávnenej osoby alebo aj bez návrhu. Na návrh sa konanie, ktorého predmetom je aj určenie výživného, jeho zvýšenie, zníženie alebo zrušenie, začína v prípadoch:
- a) ak ide o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa (v rozhodnutí súd upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a súd zároveň určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného),
b) ak ide o konanie o určenie otcovstva, s ktorým je spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého,
c) ak ide o výživné pre plnoleté dieťa,
d) ak ide o zmenu alebo zrušenie výživného v dôsledku zmeny pomerov (okrem výživného pre maloleté dieťa, kedy je začatie súdneho konania možné aj bez návrhu).
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je možné konanie začať aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie, ktoré doručí účastníkom konania do vlastných rúk.
V prípade určenia výživného je možné uzatváranie dohôd o plnení vyživovacej povinnosti medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou. Na jej vykonateľnosť je potrebné, aby súd túto dohodu schválil.
Miestna príslušnosť na podanie návrhu na určenie, zmenu, zrušenie výživného
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je daná výlučná miestna príslušnosť, ktorá sa spravuje bydliskom maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Výlučná miestna príslušnosť platí aj v prípade, ak ide o konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa (v rámci tohto konania o rozvod sa rieši aj otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane povinnosti platiť výživné), miestne príslušným bude súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, za podmienky, že v obvode tohto súdu býva aspoň jeden z manželov. Ak taký súd nie je, je príslušný všeobecný súd toho, kto návrh nepodal, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa. Pri maloletom v konaní pri zmene okolností, ktoré boli rozhodujúce pre určenie príslušnosti, umožňujú, aby príslušný súd preniesol svoju príslušnosť na iný súd. Podmienkou je, aby tento súd bol v záujme maloletého dieťaťa. Ak by tento súd nesúhlasil s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté. Na konanie vo veciach výživného pre plnoleté osoby a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Aké sú možnosti v prípade, ak si povinný rodič neplní svoju povinnosť platiť výživné na dieťa?
Ak už bolo vydané rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné (prípadne bola súdom schválená dohoda o plnení vyživovacej povinnosti), a ktorým je povinný rodič zaviazaný platiť výživné na dieťa, toto rozhodnutie (dohoda) slúži ako exekučný titul. Pokiaľ tento rodič, ktorý bol zaviazaný na platenie výživného si svoju povinnosť riadne a včas nesplní, dostáva sa tým do omeškania a oprávnená osoba (druhý rodič, prípadne iná fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako zákonný zástupca maloletého, alebo samotné dieťa, ak dosiahlo plnoletosť) má právo pristúpiť k jednému z nasledovných riešení:
– podať návrh na nútený výkon rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora
– podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona orgánom činným v trestnom konaní
– požiadať o náhradné výživné
Návrh na nútený výkon rozhodnutia – exekúcia
Jednou z možností ako sa dostať k zaplateniu dlžného výživného je podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie.
Po podaní návrhu na výkon exekúcie sa exekučné konanie začína dňom, kedy bol návrh doručený Okresnému súdu Banská Bystrica, ale samotná exekúcia sa začína až doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V prípade, že sú splnené všetky predpoklady na výkon exekúcie, pristúpi poverený exekútor k jednému zo spôsobov výkonu exekúcie. Napriek skutočnosti, že nie vždy je zaručený úspech vymoženia pohľadávky v plnej výške, vymáhanie dlžného výživného prostredníctvom súdneho exekútora je stále najčastejším a najefektívnejším spôsobom, ako sa dostať k dlhovanej sume výživného na dieťa.
Trestné oznámenie
Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 207 Trestného zákona, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy po novom spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. V tejto súvislosti upozorňujeme, že uplynutie uvedených dvoch mesiacov nemusí na seba časovo nadväzovať, dôležité je, aby bola splnená podmienka uplynutia dvoch mesiacov v období dvoch rokov. Keďže k páchaniu tohto trestného činu prichádza stále pomerne často, zákonodarca pristúpil k sprísneniu znakov tejto skutkovej podstaty (donedávna platilo obdobie troch mesiacov počas dvoch rokov). Prostredníctvom tohto spôsobu však nedochádza k priamemu vymáhaniu dlžného výživného, ako je to pri exekúcii. Je to skôr prostriedok ako donútiť povinného rodiča, dobrovoľne si splniť svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko, ak sa povinný rodič uzná vinným, hrozí mu sankcia vo forme odňatia slobody. S trestným činom zanedbania povinnej výživy je spojený aj inštitút účinnej ľútosti, pri ktorej trestnosť trestného činu zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a ak si povinná osoba dodatočne dobrovoľne splní svoju vyživovaciu povinnosť predtým, ako sa súd odoberie na záverečnú poradu.
Náležitosti trestného oznámenia:
Trestné oznámenie sa podáva orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú buď policajt alebo prokurátor a možno ho urobiť buď ústnou formou do zápisnice alebo písomne, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. (Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná).
Trestné oznámenie by malo obsahovať najmä nasledujúce náležitosti:
- a) osobné údaje poškodenej osoby (titul, meno, priezvisko, adresa bydliska, štátna príslušnosť) – v prípade, ak je dieťa maloleté, uvádzajú sa osobné údaje zákonného zástupcu spolu s údajmi dieťaťa, ak je dieťa plnoleté, trestné oznámenie podáva už vo vlastnom mene,
b) osobné údaje povinného rodiča podozrivého zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy (titul, meno, priezvisko, adresa bydliska, štátna príslušnosť),
c) trestný čin, pre ktorý sa trestné oznámenie podáva, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona,
d) dôvod podania trestného oznámenia – nezaplatenie výživného povinným rodičom najmenej dva mesiace v období dvoch rokov,
e) exekučný titul, t.j., právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu, ktorý určuje vyživovaciu povinnosť povinnému rodičovi,
f) dátum a podpis osoby, ktorá ho podáva
g) prílohy – právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu, ktorý je opatrený potvrdením o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti a rodný list dieťaťa.
Po prijatí trestného oznámenia orgán činný v trestnom konaní prešetrí okolnosti uvedené v oznámení a v súlade s postupom podľa Trestného poriadku uznesením vec odmietne alebo bez meškania začne trestné stíhanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vine alebo nevine povinného rodiča.
Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné podanie. To platí aj pre trestné oznámenie. Pozor, ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať.
Náhradné výživné
Aj keby vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nemalo svoj účinok a peňazí ste sa stále nedomohli, stále máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom (ktoré sa od 01.01.2020 výrazne zmenili).
Podmienky priznania nároku na náhradné výživné:
Oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak:
a) rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou uložená povinnosť platiť výživné oprávnenej osobe, neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej dva po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné alebo
b) jej nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, alebo suma sirotského dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku, alebo suma sirotských dôchodkov alebo sirotských výsluhových dôchodkov je nižšia ako suma minimálneho výživného.
Ak je splnená jedna z vyššie uvedených podmienok, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné, ak:
a) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ak ide o oprávnenú osobu, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, a zdržiava sa na území Slovenskej republiky a
b) priemerný mesačný príjem podľa za posledných šesť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné (ďalej len „žiadosť“), nepresahuje 3,3-násobku sumy životného minima; na účely posúdenia priemerného mesačného príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby sa použije posledné daňové priznanie samostatne zárobkovo činnej osoby,
c) ak je oprávnenou osobou školopovinné dieťa, podmienkou nároku na priznanie náhradného výživného je aj riadne plnenie povinnej školskej dochádzky.
Žiadateľom o náhradné výživné je oprávnená osoba, rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej má povinná osoba podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody platiť výživné pre oprávnenú osobu.
Žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt oprávnenej osoby, a ak žiadateľ o náhradné výživné nie je oprávnená osoba, žiadosť obsahuje aj meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt žiadateľa o náhradné výživné.
Prílohy k žiadosti sú nasledovné:
a) právoplatné rozhodnutie súdu alebo súdom schválená dohoda, na základe ktorých povinná osoba je povinná platiť výživné oprávnenej osobe,
b) potvrdenie súdneho exekútora, že exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie,
c) potvrdenie centra o postúpení návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného príslušnému prijímajúcemu orgánu v cudzine a od postúpenia návrhu do cudziny uplynuli najmenej dva mesiace alebo potvrdenie, že vymáhanie výživného z cudziny nie je možné,
d) potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške sirotského dôchodku, sirotských dôchodkov alebo potvrdenie o nepriznaní sirotského dôchodku, alebo potvrdenie útvaru sociálneho zabezpečenia, alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o výške sirotského výsluhového dôchodku, sirotských výsluhových dôchodkov, alebo potvrdenie o nepriznaní sirotského výsluhového dôchodku,
e) oznámenie obsahujúce údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia oprávnenej osoby na účel overenia statusu žiaka alebo študenta navštevujúceho školu so sídlom na území Slovenskej republiky alebo potvrdenie o návšteve školy, ak ide o žiaka alebo študenta navštevujúceho školu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
f) potvrdenie o príjme oprávnenej osoby a o príjmoch osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.
Od 01.01.2020 zákonodarca zaviedol tiež povinnosť pre príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbanie povinnej výživy po vydaní rozhodnutia o priznaní náhradného výživného.
Právo na spätné výživné
V súvislosti s vymáhaním výživného je dôležité spomenúť aj právo na vymáhanie spätného výživného. V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd). Tu však platí rozdiel, pri plnoletom dieťati už spätné výživné požadovať nemožno.
Premlčanie
Právo na priznanie výživného sa podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepremlčuje. Treba si však dávať pozor, pretože následne hneď v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je uvedené, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú. Platí tu subsidiárne § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. To znamená, že mesačné platby výživného, na ktoré je povinný rodič zaviazaný, sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu je preto pri neplnení si povinnosti povinného rodiča platiť výživné, najefektívnejšie dlho nečakať a problém riešiť čo najskôr jedným z vyššie uvedených riešení.
