Dedičstvo – otázky a odpovede

Dedičstvo – otázky a odpovede

  • Lenka

    Dobrý deň, poprosila by som Vás o radu ako postupovať v prípade prevodu pozemku, ktorý nebol vysporiadaný dedičským konaním. Pozemok je na liste vlastníctva zapísaný na už zosnulú matku môjho otca. Otec by chcel previesť vlastníctvo pozemku na mňa (dcéru), ale má ešte 3 súrodencov. Bohužiaľ sa spolu nestýkajú. Je možné prepísať majiteľa aj bez súhlasu alebo darovacej listiny žijúcich súrodencov na nového majiteľa? Vopred Vám ďakujem za odpoveď.

    6. decembra 2020 v 17:06
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,
      vlastnícke právo je jedno z najúplnejších a najširších práv. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné uviesť, že je zabezpečená jeho zvýšená právna ochrana. Nie je preto možné platne previesť na iného nevysporiadaný pozemok, ku ktorému je zapísaného právo zosnulej osoby. Zákon stanovuje, že ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Jeho výsledkom môže byť dohoda dedičov, teda Vášho otca a ďalších súrodencov. Takáto dohoda o vyporiadaní dedičstva sa uzatvára pred notárom ako súdnym komisárom. Spravidla sa uzatvára ústne do zápisnice za prítomnosti všetkých dedičov alebo ich zástupcov. Dedičia môžu následne súdu predložiť písomnú dohodu na schválenie, a ak takáto dohoda neodporuje dobrým mravom alebo zákonu, súd ju schváli. Pokiaľ k dohode nedôjde, súd môže vydať uznesenie, ktorým potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa veľkosti dedičských podielov. Až po zápise vlastníckych práv do katastra nehnuteľností môžu na Vás následne previesť vlastnícke právo k pozemku aj viacerí dediči,noví vlastníci, teda otec a jeho súrodenci (resp. tí, ktorí budú ako vlastníci zapísaní na základe výsledkov dedičského konania na list vlastníctva). Pozemok však musí byť vysporiadaný, resp. musí byť vykonané dodatočné konanie o dedičstve.

      8. decembra 2020 v 11:39
  • Anonym

    Dobrý večer, chcel by som vás poprosiť poradiť ohľadne môjho problému, zdedil som pozemok, ale mám exekúciu na iný pozemok, ktorý vlastním (ťarcha), exekúciu si splacam (výška ostáva asi 2500€),moja otázka znie je možné prepísať tento nový zdedeni pozemok na družku, chcem len aby na tom pozemku už nebola znova uvalena ťarcha, je to vôbec možné? Ďakujem

    29. októbra 2020 v 7:24
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,
      v zmysle Exekučného poriadku ste ako povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku. Za bežné právne úkony fyzickej osoby sa považujú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej bežných životných potrieb, ako aj bežných životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť. Za bežný právny úkon sa však nepovažuje prevod nehnuteľnosti. Zdedený pozemok môže slúžiť na uspokojenie pohľadávky Vášho veriteľa, je preto potrebné osloviť exekútora a požiadať ho o súhlas s prevodom tohto pozemku. Nakladanie s majetkom bez súhlasu exekútora nemá ale vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému z exekúcie neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (napr. blízka osoba), ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť. Odporúčame však vyžiadať si súhlas exekútora, pričom môžete poukázať na to, že dlh riadne splácate a zostatok je minimálny.

      1. novembra 2020 v 17:58
  • Radoslav

    Dobrý deň. Vzdal som sa dedičstvo po otcovom úmrtí. Môžem zo zákona dediť po jeho rodičoch mojich starých rodičov? Ak nebude spísaný závet kde by boli určení dediči? Ďakujem

    30. septembra 2020 v 13:41
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,

      odmietnutím dedičstva po otcovi, ste odmietli dediť len jeho majetok. Podiel na dedičstve po starých rodičoch, ktorý by inak zdedil Váš otec, prechádza na Vás, prípadne na Vašich súrodencov ako zákonných dedičov. Môžete teda dediť zo zákona, ale v prípade, ak budete v závete ustanovený ako dedič, môžete dediť aj na základe závetu.

      1. októbra 2020 v 13:40
  • Frederika

    Dobrý deň, mala by som otázku. Moja babka darovala dom svojmu synovi, dom bol zapísaní v katastri len na babku, pritom má aj manžela, nadobudli dom v spoločnom manželstve, niesu rozvedený, žijú osobitne. Môže babka darovať synovi dom bez súhlasu jej manžela. Boli dvaja synovia, môj ocino zomrel, a druhému synovi darovala dom. Ďakujem za odpoveď

    23. septembra 2020 v 10:38
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,
      z uvedeného vyplýva, že Vaša stará mama je v manželstve s Vaším starým otcom a BSM trvá aj keď osoby žijú oddelene. V prípade nadobudnutia majetku za trvania manželstva majetok spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nie je vylúčené, aby v kúpnej zmluve, v návrhu na vklad do katastra a následne aj na liste vlastníctva figuroval iba jeden z manželov. Skutočnosť, že na liste vlastníctva je uvedený iba jeden z manželov však nemá vplyv na to, že daná nehnuteľnosť spadá do BSM. V súvislosti s darovacou zmluvou, ktorej predmetom je vec patriaca do BSM, je potrebný súhlas oboch manželov, keďže darovanie nehnuteľnosti nemožno považovať za bežnú vec, pri ktorej môžu manželia konať aj bez súhlasu druhého manžela. V prípade darovania nehnuteľnosti bez súhlasu jedného z manželov, by bol tento právny úkon neplatný.

      26. septembra 2020 v 17:02
  • Tibor

    Prosim vas ake su podmienky a kde mozem najst vzor dar, zmluvy v holandsku. Dakujem

    3. septembra 2020 v 14:35
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň. Pokiaľ má ísť o darovanie podľa holandského práva, tak vzor darovacej zmluvy zrejme nájdete na holandských právnych fórach, prípadne na webstránkach holandských advokátov. Pokiaľ má ísť o darovanie podľa slovenského práva, tak vzor darovacej zmluvy nájdete aj na našej webstránke http://www.banos.sk v sekcii Vzory zmlúv

      5. septembra 2020 v 17:46
  • Anonym

    Dobrý deň. Chcem sa spýtať, na dedenie, keď ma jeden z dedičov má exekútora. Môže sa vzdať dedičstva v prospech jedného z dedičov? Ktorý by mu v prípade predaja vyplatil podiel? Ide o to, aby sa predmetné pozemky dali predať. Ďakujem

    21. augusta 2020 v 14:31
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,

      podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa dedenia sa pripúšťa možnosť odmietnuť dedičstvo, a to podľa § 463. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Ide o striktne formálny úkon, na ktorý je povinný Vás upozorniť aj notár v rámci dedičského konania. Pri tomto úkone je potrebné poznamenať, že dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta. Dôležitým inštitútom občianskeho práva je možnosť odporovať právnym úkonom podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k Vášmu právnemu úkonu v rámci dedičského konania, by mohol veriteľ namietať, že ste ho ukrátili o jeho pohľadávku, na ktorú má nárok aj z toho majetku, ktorý mu Vašim konaním ušiel. Preto apelujem na to, aby ste zvážili dôsledky svojho úkonu v dedičskom konaní.

      23. augusta 2020 v 10:31
  • Anonym

    Dobry den, mam neplnolete deti z prveho vztahu, teraz mam druhu priatelku, s ktorou si chcem zalozit rodinu. Mam uver na dom, ktoreho som vylucnym vlastnikom, zijeme v nom spolu s priatelkou uz 4 roky. Chcem sa spytat, ci bude mat v buducnosti v dedicskom konaní moja priatelka narok na polovicu domu, ak sa vezmeme, aj ked som ho nadobudol pred sobasom alebo budu dedicmi len moje deti a moze hrozit, ze ju odtial pod vplyvom mojej ex vyhodia. Ak by nemala narok na polovicu domu kvoli nadobudnutiu pred manzelstvom, co je potrebne spravit preto, aby na neho mala narok ? Moja druha otazka je, ako je to so zvysnymi pozostalostami (auto,financne prostriedky na sukromnom, firemnom ucte),kto ich dedi, v akom pomere?

    20. augusta 2020 v 12:28
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,
      pokiaľ si Vašu priateľku vezmete za manželku, potom bude v prípade dedenia zo zákona dediť v prvej dedičskej skupine spolu s Vašimi deťmi, nakoľko v zmysle Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Skutočnosť, že ste dom nadobudol pred sobášom na to nemá vplyv, Vaša priateľka (pokiaľ bude Vaša manželka) bude dediť rovnakým dielom ako Vaše deti. Rovnako je to aj s ostatným majetkom, tiež sa bude deliť medzi manželku a deti rovnakým dielom. Uvedené však platí len v prípade, že sa s priateľkou zosobášite. Pokiaľ by ste s ňou neuzatvorili manželstvo, tak v prípadnom dedičskom konaní by dedili len Vaše deti.

      22. augusta 2020 v 13:30
  • Anonym

    Dcére zomrel manžel a má syna. ktorý chodí do školy . Pri dedičskom konaní syn nechce dediť tie časti. kde je dlžoba ?

    13. augusta 2020 v 7:14
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň. V prvom rade Vás musím upozorniť na skutočnosť, že dedičstvo sa dá odmietnuť len ako celok, t. j. nie je možné prijať len aktíva a odmietnuť pasíva (dlhy). Pokiaľ sú pasíva daného dedičstva vyššie ako aktíva, môže dedič dedičstvo odmietnuť. Neuvádzate, či je syn maloletý, alebo plnoletý. Ak syn nie je plnoletý, zastupuje ho matka, ktorá môže dedičstvo odmietnuť za neho. Nakoľko však nejde o bežnú vec, tento právny úkon musí schváliť súd, t. j. matka musí podať na súd návrh na schválenie právneho úkonu za maloletého. Súd pritom skúma, či je dané odmietnutie dedičstva v záujme maloletého. Pokiaľ súd bude mať za to, že odmietnutie dedičstva je v prospech maloletého, tak právny úkon (t. j. odmietnutie dedičstva) schváli. Ak je syn plnoletý, môže dedičstvo v rámci dedičského konania odmietnuť sám.

      15. augusta 2020 v 19:08
  • Anonym

    Dobrý deň, moja mama zdedila pozemky. Na dedičskom konaní nebola. Nevie ci sa vsťahuje na to premlčacia doba bolo to asi pred cca 20 rokmi a teraz to chce riešiť. Ďakujem

    29. júna 2020 v 10:25
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,

      Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup v dedičskom konaní výslovne neustanovuje lehoty určujúce trvanie dedičského konanie. Tie však určuje súd spravisla na pol roka, majú poriadkový charakter a pre notára nie sú záväzné. Notár v úvode dedičského konania vykonáva vyšetrovacie úkony na zistenie okruhu dedičov. Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Vo verejnej vyhláške ho súd vyzve, aby sa prihlásil na súde alebo u procesného opatrovníka v lehote nie kratšej ako jeden mesiac od zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a poučí ho o následkoch, ak sa neprihlási včas. Ohľadom dedičského konania sa môžete informovať na príslušnom okresnom súde, v obvode ktorého mal poručiteľ pobyt v čase úmrtia. Odporúčam však obrátiť sa s vecou na advokáta vo Vašom okolí.

      1. júla 2020 v 13:46
  • Anonym

    Vážený pán advokát, otázku na vás smerujem v mene môjho manžela a jeho 2 bratov. Cca pred 1,5 rokom totiž oni traja zdedili v dedičskom konaní po babke polovicu nehnuteľnosti -rodinného domu. Dom obýva ich teta, ktorá zdedila druhú polovicu. Bratia majú v rukách notársku zápisnicu a tiež zápis z katastra kde sú zapísaní ako spoluvlastníci. Problém je v tom že teta odmieta komunikovať, chceli sa dohodnúť na vyplatení z dedičstva a teta absolútne nemá záujem. Vyhovára sa na svoju zlú finančnú situáciu. Lenže ona dom obýva, užíva, investovať doň neinvestuje a tým pádom sa dom ničí a jeho hodnota klesá. Bratia k domu nemajú ani kľúče ani možnosť vstúpiť či inak ho užívať. O vyplatení teta nechce ani počuť keď sa o tom s ňou chceli porozprávať, tak ich s krikom vyhnala, lenže peniaze by potrebovali aj naše rodiny a tak bratia nevedia čo robiť, ako presne postupovať, ako to celé dať na súd. Potrebovali by vlastne aj reálneho advokáta, lenže žiadneho nepoznáme a tiež nevieme čo by nás to všetko stálo a ako teda postupovať. Bola by som veľmi rada, ak by ste nás vedeli nasmerovať a poradiť čo teda presne robiť. PS: Keďže sme z okresu Galanta a Vy pán advokát z okresu Dunajská Streda, možno by sme mali záujem aj o reálne poradenstvo od Vás, alebo teda zastupovanie v tejto veci. Ako sa vieme na vás nakontaktovať? Ďakujem.

    16. júna 2020 v 15:43
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň,
      vo Vašom prípade išlo o nadobudnutie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, pričom – aspoň podľa opísaného predpokladám – Váš manžel a jeho bratia nadobudli spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome každý vo výške 1/6 a Vaša teta vo výške 3/6. Jednou z možností by bolo, aby Váš manžel a jeho bratia uzatvorili s tetou dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde by sa dohodli na tom, ako si tento rodinný dom rozdelia (či by už oni vyplatili tetu, teta ich alebo by sa dom predal a výťažok by si rozdelili podľa výšky podielov). Podľa opísaného sa mi však dosiahnutie dohody zdá byť ako nedosiahnuteľné a keďže nikto nemôže druhého (Vášho manžela a jeho bratov) nútiť k tomu, aby v takomto stave (v pozícii spoluvlastníka nehnuteľnosti) zotrvali, druhou možnosťou je podať na súd návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde súd podľa návrhu autoratívne rozhodne, ako sa podielové spoluvlastníctvo (PS) vyporiada, t.j. vo Vašom prípade rozhodne o tom, ako sa dom ,,rozdelí“. Predpokladám, že reálne rozdelenie rodinného domu neprichádza do úvahy, tak potom znova nastupujú možnosti opísané vyššie: a) súd rozhodne o tom, že dom nadobudne jeden zo spoluvlastníkov (súd mu dom prikáže do výlučného vlastníctva) a uloží mu povinnosť vyplatiť ostatných; b) súd rozhodne o tom, že sa dom predá a výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Môže však nastať aj situácia, že súd rozhodne tak, že PS nevyporiada, ale len ak sú na to dôvody osobitného zreteľa (vážna choroba tety a podobné), súd však na splnenie týchto dôvodov prihliada veľmi prísne.
      Keďže sa s Vami teta Vášho manžela odmieta baviť, doporučil by som zaslanie predžalobnej výzvy (pokus o zmier medzi spoluvlastníkmi), aspoň by vedela, že situácia je vážna a že to takto nemienite ďalej trpieť. Ak by na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala, tak potom Vám už nezostáva nič iné, ako podať návrh na súd a prostredníctvom súdneho konania dotiahnuť vec do úspešného konca.
      P.S. Keďže ste z okresu Galanta a ja som priamo z Galanty (v Dunajskej Strede mám len pobočku advokátskej kancelárie) a keď budete cítiť, že potrebujete ,,reálneho advokáta“, tak mi pokojne napíšte mail na advokat@banos.sk, pošlite mi číslo na Váš mobil, ja Vám zavolám a rád pomôžem.

      18. júna 2020 v 10:01
  • Katarína

    Dobrý deň prajem. Poprosím Vás o info. Aké dôvody akceptuje súd pri napadnutí dedičstva. Dedo ešte za života previedol celý dom na jedného zo synov s manželkou. Zistili sme to až po rokoch. Dedo už umrel, dedič. kon. je ukončené. Všetky indície vedú k podozreniu, že nebola to jeho slobodná vôla. Na základe LV. bola uzatvorená zmluva na doopatrovanie. Čo všetko je v tejto zmluve obsiahnuté. Pre deda nevarili, mal zákaz vstupu do kuchyne, varil si sám v letnej kuchynke. Zmluva bola urobená tajne, prečo by nemal dedo informovať o svojom rozhodnutí aj ostatných dedičov? Ak by dedo bol túto zmluvu sám navrhol, prečo syn neinformoval ostatných? O dôvode svojho rozhodnutia sa odmietal baviť . Kto vyhladal notára? On určite nie!!! A máme ešte ďalšie nezodpovedané otázky. Ďakujem za odpoveď. S úctou

    3. januára 2020 v 8:45
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, ak chcete napadnúť dedičstvo, resp. uznesenie o dedičstve, môžete tak urobiť podaním žaloby v premlčacej lehote 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Pokiaľ sa domnievate, že váš starý otec síce previedol dom na jedného zo synov a jeho manželku, ale jeho vôľa pri danom právnom úkone nebola slobodná a vážna, určitá a zrozumiteľná, potom je taký právny úkon neplatný. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Neplatný je tiež právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Prípadne, ak by tam boli iné okolnosti, môže ísť aj o úžeru: Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Daný právny úkon môžete napadnúť žalobou na súd, pričom budete žiadať, aby sporová vec patrila do dedičstva po zosnulom. Súd, ak neodmietne vašu žalobu, bude zrejme postupovať tak, že si najprv prejudiciálne vyrieši otázku platnosti prevodu domu a až následne, ak dospeje k záveru, že ten bol neplatný, bude sa zaoberať druhou časťou žaloby týkajúcou sa dedičstva. V žalobe je však potrebné, aby ste uviedli čo najviac skutočností, ktoré sú vám známe. To, na koho poručiteľ za svojho života prevedie svoj majetok nemusí nikomu oznamovať a už vôbec nie potencionálne budúcim dedičom, pretože na to nemajú žiadne právo.

      5. januára 2020 v 19:26
  • Anonym

    Dobrý deň. Chcem Vás týmto veľmi pekne poprosiť o radu. Asi pred dvoma hodinami som sa vrátila z dedičského konania po mojej svokre. Právoplatným dedičom je môj syn, teda jej vnuk, nakoľko syn zomrelej, jeho otec nežije. Nakoľko syn študuje v zahraničí, tak ma splnomocnil. Dedilo sa podľa dohody dedičov, že vinicu zdedí môj syn a role zdedí druhý dedič. Tak sa aj stalo. notárka zapísala LV vinice na môjho syna. Ostatné LV na druhého dediča. Doma som lepšie a podrobnejšie začala čítať uznesenie a zistila som, že k vinici patrí ešte aj druhý LV s dvoma parcelami zastavané plochy a nádvoria , t.j. parkovisko, ktoré je napísané nedopatrením na druhého dediča. Samozrejme druhý dedič s opravou bude súhlasiť. Priznám sa, že doteraz som nevedela, že k vinici sú dva LV. Poraďte mi ako to dať opraviť ? Mám oficiálne podať odvolanie podľa CSP ako je uvedené v poučení ? Alebo ako by bolo čo najjednoduchšie túto chybu, ktorá sa stala nedopatrení m odstrániť? Budem Vám vďačná ak mi poradíte čo najskôr, nakoľko beží lehota na odvolanie / ak bude potrebné ho podať./

    9. decembra 2019 v 16:45
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, pokiaľ ide len o pisársku chybu, a teda notárka nedopatrením nejakú nehnuteľnosť do uznesenia neuviedla, no táto bola predmetom dedičského konania (bolo o nej konané), môžete notárku požiadať o opravu pisárskej chyby. Pokiaľ v danom prípade nebola vôbec prejednaná predmetná nehnuteľnosť, je nutné podať návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva.

      10. decembra 2019 v 21:22
  • Anonym

    Dobry den prajem . Otazka babka mala surodencov .jeden zomrel prvej svetovej vojne rodinu nemal . jeho podiel je 11stotin .A moj bratranec tiez dedi lebo jeho dedo bol tiez bratom zosnuleho. teraz tu cast ako mame delit..Rovnaky podiel dedicom Je to hektar pozemku. Moja babka ani dedo bratrancov uz davno zomreli.Mali vysporiadane medzi sebou .Aj amerike zijucim vyplatili .Tak surodenci tym padom nemali rovnaky podiel . Poradte dakujem

    20. júna 2018 v 12:19
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, z Vami položenej otázky nám nie je zrejmé, kto vo Vašej rodine zomrel, a teda, kto by mal dediť, preto je odpovedáme všeobecne. Pokiaľ poručiteľ nezanechal závet, dediť sa bude zo zákona. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. V prípade, ak niet manžela, ani deti a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.

      21. júna 2018 v 10:17
  • Hanka

    Dobrý deň p. advokát, chcela by som sa opýtať ohľadom dedenia. Zomrel mi dedko, som dedičom po svojej mame ktorá už zomrela dávno. Dedičmi sú aj moja babka a teta. Čiže sme tri dedičky. Dedí sa nehnuteľnosť a hotovosť. Moja babka a dedko mali účty každý zvlášť. Babka mala na svojom účte úspory ktoré s dedkom nadobudli a na dedkov účet chodil dôchodok. Po telefonickom rozhovore mi notárka povedala že oni preverovali účet iba po zosnulom. Moja otázka je patrí aj účet ktorý je na babkine meno do dedicskeho konania? Ak áno ako to zahrnúť do dedicskeho konania? Ako neprísť o to čo mi zo zákona patrí? Ďakujem pekne za odpoveď

    10. mája 2018 v 14:21
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, nakoľko predpokladám, že Vaši starí rodičia boli zosobášení, potom peniaze, ktoré zarobili počas manželstva patria do BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov), t. j. patria tam aj tie, ktoré sú na účte Vašej babky. V prípade smrti jedného z manželov musí dôjsť najprv k vyporiadaniu BSM. To znamená. že sa musí rozhodnúť, čo z BSM patrilo zosnulému (Vášmu dedkovi), čo pozostalému manželovi (Vašej babke) a až následne sa majetok, ktorý by pripadol zosnulému manželovi, stane predmetom dedičského konania. Z uvedeného teda vyplýva, že úspory uložené na účte Vašej babky sa musia najskôr vyporiadať v rámci BSM, a keď sa rozhodne o čiastke, ktorá by pripadla Vášmu zosnulému dedkovi, táto sa stane predmetom dedičského konania. Nakoľko notárka zrejme nemá vedomosť o existencii účtu s úsporami, odporúčam ju o tom informovať, nakoľko tieto úspory by mali byť predmetom vyporiadania BSM a následne aj dedičského konania.

      12. mája 2018 v 10:45
  • Anonym

    Dobrý deň, prosím o radu. Moji rodočia vlastnili od roku 2005 byt v osobnom vlastníctve. V roku 2009sa rozviedli avšak neprebehlo BSM, otec sa odsťahocval a viac v byte nebýval. V roku 2017 podpísal mame na hárok papiera nie pred notárom,že sa vzdáva podielu na byte. V roku 2018 mama zomrela, na LV je otec a mama k pomere 1/1. Na LV nabehli exekúcie otcove v sume cca 30.000.-€ ? Byt bude predmetom dedičstva ,ja som dedič ako dcéra mám 20 rokov a som ešte študentka. čo môžem p advokát robiť,aby som nezdedila otcove exekúcie,keď ešte žije?Aj keď sa vzdá svojho podielu v môj prospech ešte raz v dedičskom konaní?Jeho exekúcie nabehli v roku 2014 vrátane výživného,ktoré je mi dlžný. Je možné ,ak by byt prešiel v dedičskom konaní na mňa.že zdedím aj otcove exekúcie,resp.že mi môže exekútor byt zobrať a predať? Bojím sa,že prídem om byt,kvôli otcovým exekúciám. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    19. marca 2018 v 8:18
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, keďže po rozvode manželstva medzi Vašimi rodičmi nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), t.j. rozdeleniu spoločného majetku a usporiadaniu vzájomných nárokov vyplývajúcich z BSM, ani dohodou a ani rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej trojročnej lehote, tak platí nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej nehnuteľnosti ostávajú v podielovom spoluvlastníctve manželov a ich podiely sú rovnaké. Na platnosť prevodu vlastníckeho práva k bytu z otca na matku bol potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Keďže ten nebol, podpísaný hárok papiera je v tomto prípade nepostačujúci, bezpredmetný a otec je aj naďalej spoluvlastníkom 1/2 bytu. V rámci dedičského konania, nemôžete dediť podiel po otcovi, dedičské konanie sa bude týkať len zosnulej matky ako poručiteľky a nie žijúceho otca. Keďže ste pravdepodobne jedinou dedičkou po matke, pripadne Vám jej spoluvlastnícky podiel k bytu. Nakoľko otcov spoluvlastnícky podiel k bytu je už postihnutý exekúciami, nemôže ho previesť na Vás ani vzdaním sa dedičstva (pričom tento nie je dedičom pokiaľ ho matka neuviedla v závete), nakoľko by išlo o odporovateľný právny úkon a takýto úkon by mohli napadnúť jeho veritelia. Následne, ako sa z titulu dedenia po matke stanete spoluvlastníčkou podielu na byte, exekútor Vám ponúkne na predaj otcov spoluvlastnícky podiel, keďže sa stanete podielovou spoluvlastníčkou bytu (t.j. 1/2 bytu budete vlastniť vy a 1/2 vlastní Váš otec), a keďže zo zákona máte predkupné právo na otcov podiel. Ak by ste podiel nekúpili, exekútor ho môže ponúknuť na predaj v dražbe iným osobám. Exekútor môže siahnuť len na otcov spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Nemôže však ostatných spoluvlastníkov z nej vyhnať či vziať im aj ich podiely. Váš otec má tiež možnosť zbaviť sa dlhov, a to prostredníctvom osobného bankrotu.

      21. marca 2018 v 12:05
  • Martin

    Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať.Mal som brata ten zomrel a žil zo ženou v dome ktorom zdedil od dedka polovičku a druhu polovicu povyplácal otcovým súrodencom otec a ja ako brat a ešte jedna sestra sa vyplácania vzdali v prospech brata.Brat bol ženatý 4 roky a darovanie prebehlo pred 7 rokmi .je možné že jeho manželka zdedí všetko a mi ako rodina neuvidíme z toho nič za odpoveď vopred ďakujem

    18. septembra 2015 v 14:03
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, ak brat nezanechal závet, nastupuje dedenie zo zákona. Pri dedení zo zákona rozlišujeme 4 dedičské skupiny, ktoré nastupujú po sebe. V prípade ak nedôjde k dedeniu v skupine, ktorá jej prechádza. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manželka rovnakým dielom. V prípade, ak Váš brat nemal deti, nastupuje dedenie v druhej skupine, kde bude dediť bratova manželka, jeho rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Manželka bude dediť najmenej polovicu dedičstva a zvyšok sa rozdelí medzi poručiteľových rodičov a spomínané spolužijúce osoby rovným dielom.

      20. septembra 2015 v 12:18
  • Jarmila

    Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu.Ide o to, že pred mesiacom zomrela moja babka. Čakáme teda na dedičské konanie. Babka mala spísanú záveť, kde uviedla,že celú svoju polovicu budem dediť ja ako vnučka a teda polovica zostane manželovi, (dedkovi). Otázka z mojej strany je, či je možné požiadať o zápis do katastra ako spoluvlastník už pri notárovi, dôvod je ten, že je to môj nevlastný dedko a teda nikdy nemal somnou taký vzťah ako by mal byť a viacej je naklonený na svoju stranu k neterkám a synovcom. Už aj spomenul, že by za symbolickú cenu chcel dať neterke byt po babke, ale ja som proti tomu, aby sa byt predal za 50 tis.eur, ked reálna hodnota je min 90-100 tis.eur podla aktuálnej trhovej hodnoty.Bojím sa, že bude robiť všetko preto aby mi dal tu najnižšiu možnú sumu , pretože už teraz je veľmi nervozny ohľadne vysporiadania majetku po babičke. Ďakujem za Vašu odpoveď.

    22. augusta 2015 v 13:15
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, pri dedení nehnuteľností notár vykoná za dedičov podanie návrhu na záznam vlastníckeho práva na základe osvedčenia o dedičstve do katastra nehnuteľností. Čo sa týka podielového spoluvlastníctva, každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať, teda má právo ho previesť na iného alebo ho darovať, prípadne ho prenechať inej osobe závetom. Zákon však obmedzuje túto zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu, a to v prospech a na ochranu ostatných spoluvlastníkov. Ak niektorý spoluvlastník chce previesť svoj podiel na tretiu osobu (príp. len jedného spoluvlastníka) musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom vzhľadom na ich predkupného práva, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe.Teda dedo by mal ponúknuť svoj podiel na nehnuteľnosti pred jeho prevodom Vám, ako spoluvlastníkovi. Táto povinnosť neplatí iba ak ide o prevod na blízku osobu. Pokiaľ by Váš dedo previedol svoj podiel bez ponúknutia svojho podielu Vám, ako ďalšiemu spoluvlastníkovi, tým by porušil Vaše predkupné právo, takúto zmluvu o prevode vlastníctva by ste mohli následne napadnúť na súde. Ak po zápise vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností nechcete ostať ďalej v tomto spoluvlastníckom vzťahu, budete mať možnosť buď sa dohodnúť s dedom na zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva, alebo ak sa nedohodnete, vyporiadanie vykoná na návrh niektorého z Vás súd. Súd pri svojom rozhodnutí buď prikáže nehnuteľnosť len jednému z Vás, za primeranú náhradu, alebo ak žiadny z Vás nebude mať záujem vlastniť túto nehnuteľnosť, potom predá vec tretej osobe, a rozdelí výťažok z predaja podľa výšky Vašich podielov.

      24. augusta 2015 v 15:02
  • Kristián

    Dobrý deň, rád by som Vás poprosil o radu. Asi pred mesiacom zomrela mama, ktorá so mnou bývyla v rodičovskom dome v spoločnej domácnosti. Onedlho má dôjsť k dedičskému konaniu ale brat robí problémy. Do rodičovskeho domu som investoval nemalé množstvo peňazí a bratovi som v roku 1999 vyplatil 85 000 korún ako podiel z rodičovského domu a pozemku na ktorom dom stojí. Ostatní majetok sa mal rozdeliť medzi oboch bratov rovnakým dielom. Mám na to potvrdenie, ktoré podpísal môj brat a ostatní členovia jeho rodiny, spolu so mnou a mojou manželkou.Toto potvrdenie ale nie je notarsky overené. Brat chce teraz ďalších 5000 eur ako kompenzáciu z rodičovskeho domu. S čim ja nesuhlasim pretože som ho uz vyplatil. Chcel by som poprosiť o radu ako mam postupovať ďalej v prípade nedohody s bratom. Ďakujem pekne za odpoved.

    2. júla 2015 v 9:14
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, v priebehu dedičského konania sa všetko, čo ste uviedli bude skúmať. Čiže aj to, či ste brata vyplatili. V súvislosti s potvrdením, ktoré nie je notársky overené, sa bude pravdepodobne skúmať jeho pravosť a overovať podpisy na ňom. Ak sa preukáže, že na potvrdení je podpísaný Váš brat, tak potom by sa táto skutočnosť mala zohľadniť v konaní.

      5. júla 2015 v 10:58
  • Janka

    Dobrý deň.S manželom sme nadobudli byt do osobného spoluvlastníctva ešte pred svadbou,každý po 1/2.Teraz sme manželia a podiel je ten istý.Chcem sa opýtať,v prípade smrti manžela ako sa bude dediť.Manžel má dve deti z prvého manželstva.Budem ako manželka dediť 1/2 z jeho podielu a druhú budeme dediť všetci traja rovnakým dielom ,alebo všetci traja rovnakým dielom.Ďakujem.

    16. júna 2015 v 17:01
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, dediť je možné zo závetu alebo zo zákona. Ak by Váš manžel spísal závet, pri dedení sa bude postupovať podľa neho. V závete môže ako dediča, resp. dedičov svojej polovice určiť kohokoľvek, avšak je obmedzený zákonom v tom zmysle, že nesmie opomenúť svojich potomkov (čiže spomínané deti z prvého manželstva), ktorých zákon označuje ako neopomenuteľných dedičov. V prípade, že by Váš manžel závet nezanechal, resp. by nastala iná skutočnosť v dôsledku ktorej by sa podľa závetu nepostupovalo, nastupovalo by v takom prípade dedenie zo zákona. Pri dedení zo zákona sú zákonní dedičia rozdelení do štyroch dedičských skupín v závislosti od stupňa príbuzenstva. V prvej dedičskej skupine sú deti poručiteľa a manžel poručiteľa, ktorí dedia rovnakým dielom. Znamená to teda, ako ste sama uviedli, že manželova 1/2 sa bude deliť medzi jeho dve deti a Vás.

      18. júna 2015 v 18:41
  • Anonym

    Dobrý deň, mám otázku ohľadom dedičstva. Máme dom, ktorého polku vlastní môj otec (ten ju daroval mne a sestre) a druhú polku vlastní jeho brat. Brat sa chce dať vyplatiť a žiada od nás menšiu sumu na akú má v skutočnosti nárok. Moja sestra ho ide vyplatiť lebo chce vlastniť celý dom, ale musí vyplatiť aj mňa lebo domom bude ručiť banke a moja otázka znie. Mám nárok na polku z tej sumy, na ktorej sa dohodol otec so svojím bratom alebo na štvrtinu z celej hodnoty domu (dom bol teraz nanovo ohodnotený)? A ako mám postupovať keď sestra nebude súhlasiť s danou hodnotou, na ktorú budem mať nárok? Ak nás bude chcieť vyplatiť otcov brat môžeme žiadať od neho väčšiu sumu alebo len tú, na ktorej sa dohodli? Za vašu odpoveď vopred ďakujem. Dovidenia a pekný zvyšok dňa.

    15. júna 2015 v 10:11
    • Advokátska kancelária Bános & Košútová

      Dobrý deň, o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa môžete dohodnúť, prípadne ak k dohode nedôjde rozhodne súd. Je teda výlučne na Vás, Vašej sestre a bratovi Vášho otca ako si vzájomné vzťahy usporiadate. V prípade, ak Vaša sestra vyplatí brata Vášho otca, bude spoluvlastníčkou 3/4 domu. Ak by mala vyplatiť Vás, náleží Vám teda 1/4. Čo sa týka súm na vyplatenie, závisí to od spoločnej dohody Vás všetkých. Ak sa nedohodnete, môžete podať na súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Tam sa potom bude vykonávať znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty nehnuteľnosti, na základe čoho sa určia aj sumy na vyplatenie.

      17. júna 2015 v 19:46

Z dôvodu mimoriadnej pracovnej vyťaženosti je bezplatná právna poradňa momentálne pozastavená.