Ako sa vypočítava výživné?
Pri posudzovaní výšky výživného možno využiť aj Metodiku výpočtu výživného rodičov k deťom, ktorú pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Metodika predstavuje pomôcku na objektivizáciu výšky výživného. Neznamená však, že v každom konkrétnom prípade musí byť výživné určené presne podľa tabuľkového výpočtu. Súd musí vždy prihliadať na konkrétne pomery dieťaťa a rodičov.
Ako metodika funguje?
Metodika vychádza najmä z:
- vekovej kategórie dieťaťa,
- príjmu povinného rodiča,
- počtu vyživovacích povinností rodiča,
- rozsahu osobnej starostlivosti rodiča o dieťa.
Pracuje s jednotlivými životnými etapami dieťaťa a zohľadňuje aj počet ďalších vyživovacích povinností rodiča.
Orientačný výpočet výživného
Pri jednom dieťati a jednej vyživovacej povinnosti metodika orientačne pracuje napríklad s týmito percentami:
– predškolský vek – 18 % z príjmu,
– 1. stupeň základnej školy – 20 %,
– 2. stupeň základnej školy – 22 %,
– stredná škola – 24 %,
– vysoká škola – 26 %.
Pri ďalších vyživovacích povinnostiach sa odporúčané percento znižuje.
Príklad:
Ak má rodič čistý príjem 1 500 EUR mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť a dieťa sa nachádza vo vekovej kategórii, pri ktorej metodika odporúča 20 %, orientačný výpočet predstavuje: 1 500 EUR × 20 % = 300 EUR mesačne. Ide však iba o orientačný výpočet podľa metodiky. Konečná výška výživného môže byť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu odlišná. Pri právnom posúdení preto nemožno vychádzať iba z tabuľky. Je potrebné posúdiť aj potreby dieťaťa, majetkové pomery rodičov, ďalšie vyživovacie povinnosti, rozsah osobnej starostlivosti a ďalšie špecifiká konkrétnej rodiny.
Čo ak rodič zarába málo alebo oficiálne nezarába?
Jednou z častých otázok pri výživnom je situácia, keď rodič deklaruje nízky príjem alebo tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Súd nemusí pri posudzovaní výživného vychádzať iba z formálne deklarovaného príjmu. Posudzujú sa schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Významné môžu byť aj jeho pracovné možnosti, kvalifikácia, zdravotný stav, doterajšia pracovná história či ďalšie okolnosti. Zákon zároveň umožňuje prihliadnuť na situáciu, keď sa rodič bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. V konkrétnom prípade preto môže byť dôležité preukázať nielen to, koľko rodič aktuálne zarába, ale aj to, aký príjem je objektívne schopný dosahovať. Zvýšenie alebo zníženie výživného Výživné nie je nemenné. Ak sa podstatne zmenia pomery, môže byť dôvod na jeho zvýšenie alebo zníženie.
Dôvodom môže byť napríklad:
- nástup dieťaťa do školy,
- prechod na vyšší stupeň vzdelávania,
- výrazné zvýšenie nákladov na dieťa,
- zmena zdravotného stavu dieťaťa,
- vznik nových pravidelných výdavkov,
- výrazná zmena príjmu rodiča,
- vznik ďalšej vyživovacej povinnosti,
- zmena rozsahu osobnej starostlivosti,
- zmena majetkových pomerov rodiča,
- iná podstatná zmena pomerov.
Pri návrhu na zmenu výživného je potrebné konkrétne uviesť, aká zmena nastala a ako sa premietla do potrieb dieťaťa alebo možností rodiča.
