Súd zveril autistické dieťa otcovi
Dva mladí ľudia, ktorí majú pred sebou dobre vyvíjajúcu sa kariéru, počas dlhodobého vzťahu prirodzene po čase začnú túžiť po založení si vlastnej rodiny. Mladému páru, ktorí sú hlavnými aktérmi tohto článku sa to napokon aj podarilo a tak sa onedlho tešili z vytúženého syna.
Kde vznikol problém?
Zo začiatku nenasvedčovalo nič tomu, že by rodinnú pohodu mohlo narušiť niečo tak vážne, ako choroba vytúženého dieťaťa. Neutíchajúci kolotoč rôznych vyšetrení spojených s návštevami špecialistov nakoniec potvrdil diagnózu, ktorú nechce počuť žiaden rodič – detský autizmus.
Ide o situáciu, s ktorou sa musí každý rodič vysporiadať po svojom. Niekto sa s danou životnou situáciu vysporiada pomerne rýchlo, iným to trvá dlhšie, no v mnohých prípadoch ide práve o ženy, ktoré ako matky chorých detí majú tendenciu tieto deti ľúbiť a ochraňovať ich ešte viac.
Bohužiaľ, nebolo tomu tak v prípade nášho klienta, otca chorého dieťaťa, ktorý bol nútený sa s týmto ťažkým osudom vysporiadať sám. Jeho partnerka, ako pracovníčka v zdravotníctve situáciu, ktorá nastala v ich rodine nezvládla, nebola schopná prijať skutočnosť, že choré dieťa sa narodilo práve jej a pravdepodobne práve z dôvodu, že si ako zdravotníčka uvedomovala všetky riziká ohrozujúce jej choré dieťa, nedokázala situáciu racionálne prijať a akceptovať ju. Tento pohľad na ťažký osud sa nezlepšil ani po príchode druhého potomka do rodiny.
Matka nejavila záujem o deti, partnera a ani o spoločnú domácnosť. Životná situácia, do ktorej sa rodina dostala bola pre matku neznesiteľná a po čase sa táto rozhodla svoj žiaľ a sklamanie utopiť v alkohole. Ako veľký problém sa javil fakt, že matka, ako pracovníčka v zdravotníctve mala v podstate neobmedzený prístup k psychofarmakám. V kombinácii utlmujúcich liekov a alkoholu sa matka dostávala často do stavu malátnosti a letargie, inokedy naopak až k nepríčetnej agresivite, ktorá bola zo začiatku mierená iba voči partnerovi, neskôr však bohužiaľ i proti autistickému dieťaťu ako aj voči jeho mladšiemu súrodencovi. Napriek tejto zlej rodinnej situácii sa matka maloletých snažila presvedčiť klienta, aby spolu počali i tretie dieťa, čo tento kategoricky odmietol pre jej doterajší stav a konanie.
Situácia v rodine neustále gradovala…
Klient nemohol situáciu, ktorá sužovala jeho rodinu ignorovať, aj keď spočiatku nechcel pripustiť, že jeho partnerka nie je schopná ovládať svoje správanie, snažil sa túto v očiach spoločnosti ospravedlňovať. Nakoniec potom, ako matka maloletých po ňom, i maloletých v zlosti, ktorú nedokázala ovládať hádzala predmety ako mobilný telefón, či dokonca mixér, či potom ako intenzita konfliktov narastala a nadávky boli na dennom poriadku, rozhodol sa otec maloletých najprv vyhľadať pomoc na ÚPSVaR. Keď pracovníci vyhodnotili situáciu v rodine ako obyčajnú partnerskú hádku, klient sa rozhodol osloviť psychológia a riešiť vec ďalej nekonečným dohováraním a prosbami smerovanými k partnerke. Konanie matky, ktoré naplnilo pomyselný pohár trpezlivosti klienta bolo, keď si jeho partnerka pod vplyvom alkoholu a utlmujúcich liekov dorezala predlaktia, ktoré si následne fotografovala a vyhotovené fotografie rozposielala rodinným príslušníkom s tým, že jej tieto zranenia mal spôsobiť klient.
Deťom nemôžeme odoprieť kontakt s ich vlastnou matkou. No je v záujme každého rodiča dieťa chrániť, najmä v prípade, ak je konanie matky voči vlastným deťom deštruktívne. V prípade, ak matka odmieta akúkoľvek pomoc, prenasledujú ju samovražedné sklony, vlastné deti vníma ako záťaž, nadáva im a nie je schopná prijať skutočnosť, že napriek svojej odbornej úrovni sa stala rodičom dieťaťa, ktoré trpí detským autizmom a vyžaduje si špecifické a odborné zaobchádzanie, v pozícii rodiča neobstála. Klient nenachádzal iné východisko a v záujme ochrany svojich maloletých detí sa okrem lekárskej pomoci rozhodol vyhľadať aj tú právnu.
Zákon je jednoznačný a v prípade naliehavého právneho záujmu i súdy konajú promptne
Klient s matkou maloletých detí nebol zosobášený a tiež k maloletým nemali upravené rodičovské práva a povinnosti. Ak chcel teda klient maloleté deti ochrániť pred situáciou, ktorá v rodine nastala a tiež pred možnými následkami, ktoré by z nej plynuli, musel sa obrátiť na súd. V danom prípade, kedy si stav v rodine vyžadoval urgentné konanie aj zo strany súdu, bolo nevyhnutné podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento inštitút je práve nápomocný v prípadoch, kedy je nutné aktuálnu nežiaducu situáciu stabilizovať do času, kým súd nerozhodne vo veci samej. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a v tomto prípade bolo potrebné a nutné zveriť maloleté deti do starostlivosti otca. V prípade, ak by súd nevydal takéto rozhodnutie, odchod otca s maloletými deťmi so spoločnej domácnosti by nebol možný a maloletý by tak boli naďalej vystavený nepredvídateľnému a nekontrolovateľnému správaniu zo strany ich matky. Klient mal v čase, keď sa pripravoval návrh na nariadenia neodkladného opatrenia k dispozícii rôzne fotografie, konverzácie s matkou maloletých detí, v ktorých sa vulgárne vyjadrovala nie len na ich adresu ale aj na adresu otca, dokonca boli k dispozícii aj samotné videonahrávky, ktoré zobrazovali nepríčetné konanie matky a tiež lekárske správy matky i maloletých. Dôkazy, ktoré sú pre bežného človeka veľmi nepríjemné, však nakoniec pomohli v rozhodnutí o tom, že sudca nariadil neodkladné opatrenie už do 3 dní odo dňa podania návrhu na súd! Maloleté deti boli dočasne zverené do starostlivosti otca.
Aj takéto prípady nás utvrdzujú v tom, že spravodlivosť nemusí byť slepá a pokiaľ svoje skutkové tvrdenia dokážete dôveryhodným a relevantným spôsobom preukázať, existuje veľká šanca na úspech. V prípade maloletých detí, ktorých najlepší záujem je pre súd najdôležitejší, je táto šanca ešte o to vyššia.
