Matka opustila dcéru, aj tak však nechcela, aby bola zverená do starostlivosti otca

Matka opustila dcéru, aj tak však nechcela, aby bola zverená do starostlivosti otca

Nezriedka sa stáva, že jeden z partnerov, či rodičov spoločného dieťaťa sa ešte počas trvania vzťahu zamiluje do niekoho iného. Rozhodne sa tomu prispôsobiť plány svojej budúcnosti, a tie s aktuálnym partnerom nepočítajú. Čo však, ak vo víziách rodiča odrazu nefiguruje ani vlastné dieťa?

Plány šité horúcou ihlou alebo keď hnev nie je dobrý radca

V podobnom príbehu hral jednu z hlavných úloh i náš klient. Ten stál na druhej strane barikády, v pozícii, kedy nemal priestor fantazírovať o ružovej budúcnosti. Bol postavený pred hotovú vec. Pracoval zväčša v noci, ako šofér pre spoločnosť, ktorá distribuuje zásielky. Jeho partnerka, matka maloletej 3 ročnej dcéry bola doma na rodičovskej dovolenke. Jedného dňa klient večer odišiel do práce, ako ktorýkoľvek deň predtým, netušiac, že sa mu do rána život otočí o 180º. Bola noc, keď mu jeho príbuzná žijúca v rovnakej bytovke volala s tým, že jeho partnerka s kuframi opustila spoločnú domácnosť. Bez dcéry. Tá ostala sama. Matka otcovi nezanechala žiaden odkaz, neoznámila kam odchádza, príbuznej otca povedala iba toľko, že si po ňu príde nový partner.

Otec dieťaťa zostal v šoku, nevediac ako ďalej. Jedinou prioritou bolo zabezpečiť starostlivosť o dcéru, poskytnúť jej stabilitu a pocit bezpečia. Upravil pracovnú dobu, zabezpečil plnú starostlivosť o maloletú.

Netrvalo dlho a matka sa začala domáhať svojich rodičovských práv, nárokovať si na dieťa. Vysvitlo však, že táto sa zdržuje na opačnom konci Slovenska, na ubytovni, nevedno v akých podmienkach. Otec matke nebránil, aby dieťa vídala, či navštevovala, bolo však pochopiteľné, že sa obával dcéru jej zveriť, netušiac, kam by s touto odcestovala, v akých podmienkach by túto zanechala. Nedôvera v partnera bola v tomto prípade ubíjajúca, nedôvera v druhého rodiča dieťaťa bola však neprekonateľná.

Keď nie je čas zaháľať a každý deň čakajúc na rozhodnutie súdu bol nekonečný

Najvhodnejšou alternatívou riešenia pre nášho klienta v danom prípade bolo podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani jednému z rodičov nemožno len tak svojvoľne upraviť alebo obmedziť rodičovské práva, či rozsah času, ktorý môže tráviť so svojim dieťaťom. Ani v prípade, ak jeden z rodičov svoje dieťa opustí, bez ohľadu na pohnútky, ktoré ho k tomuto viedli. Čo je v danom prípade najdôležitejšie, je vecne a zrozumiteľne súdu ozrejmiť, z akého dôvodu sa oprávnený rodič domáha takejto bezodkladnej úpravy pomerov, aká ujma dieťaťu hrozí v prípade, ak súd o návrhu urgentne nerozhodne, alebo tento zamietne. V tomto konkrétnom prípade, bola zásadná jednak skutočnosť, že matka maloleté dieťa ponechala samotné a toto opustila, keď sa rozhodla presťahovať k novému partnerovi. V druhom rade to však bolo preukázanie celého radu okolností, ktoré tejto udalosti predchádzali, vrátane predchádzajúcej hospitalizácie matky na psychiatrickom oddelení, alebo jej svojvoľné užívanie psychofarmák bez dohľadu psychiatra. Okrem tvrdení navrhovateľa však v konaní súd zaujíma i to, aké podmienky pre život dieťaťa (nielen majetkové ale i výchovné) dokáže zabezpečiť ten-ktorý rodič. Z tohto dôvodu mal kolízny opatrovník za úlohu preskúmať pomery na oboch stranách. Úlohou právneho zástupcu nie je len klienta zastúpiť v súdnom konaní, ale tomuto taktiež vysvetľovať všetky úradné postupy a poučiť ho o nevyhnutnosti transparentne komunikovať i s kolíznym opatrovníkom a tohto za každých okolností pravdivo informovať o aktuálnom stave komunikácie s druhým rodičom, či umožniť tomuto osobnú návštevu v bydlisku rodiča tak, aby mal kolízny opatrovník dostatočný priestor a možnosť zaujať objektívne stanovisko. Výsledkom šetrenia v tomto prípade bolo, že obydlie klienta, v ktorom tento žije so svojou dcérkou, spĺňalo všetky nevyhnutné kritériá pre starostlivosť o maloletú. Na strane druhej však pomery matky osobne prešetrené neboli, táto absolvovala iba telefonický pohovor s kolíznym opatrovníkom v mieste, kde sa momentálne zdržovala so svojim novým partnerom.

Prešlo niekoľko emocionálne náročných dní, počas ktorých sa matka otcovi vyhrážala, v afekte napadla starú matku maloletej, a napriek snahe zo strany otca nebola ochotná ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností sa nijako korektne dohodnúť. Otec dieťaťa, náš klient bol so svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Tento mu maloleté dieťa do rozhodnutia vo veci samej dočasne zveril do jeho starostlivosti s tým, že matke presne vymedzil čas, ktorý táto môže s dieťaťom tráviť. Matka podala voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Jej argumentácia spočívala v spochybnení rodičovských kompetencií otca, kritizujúc pritom najmä jeho nočnú prácu a potrebu pomoci s výchovou zo strany jeho matky, už v dôchodkovom veku. Matka taktiež napadla majetkové pomery otca, ktoré mali byť z jej pohľadu nedostatočné až do tej miery, že otec bol vraj nútený požiadať o finančnú pomoc matku. Vo svojej podstate však išlo o finančné prostriedky, ktoré matka otcovi poskytla priamo na výživu dieťaťa za obdobie dvoch mesiacov, čo tomuto dokonca priamo uviedla v písomnej komunikácii.

Vecnú a slušnú komunikáciu netreba podceňovať

Vo vyjadrení otca k odvolaniu matky sme súdu dôkladne preukazovali majetkové pomery otca a jeho možnosti zabezpečenia starostlivosti o dieťa. Otec bol dlhoročným zamestnancom a mal možnosť si dohodnúť flexibilný pracovný čas tak, aby viac nepracoval v noci a mohol sa venovať starostlivosti o dieťa. Listinnými dôkazmi sme taktiež preukázali, aká je výška klientovej mzdy, aké má náklady na živobytie ako on, tak maloleté dieťa, ako má zabezpečenú bytovú otázku, dokonca i rozhodnutie o prijatí dieťaťa do predškolského zariadenia. I z pohľadu práva je vždy v prospech klienta najdôležitejšie svoje tvrdenia vecne a slušne preukázať, bez negatívnych emócií či invektív voči protistrane.

Je to iba niekoľko dní spätne, kedy sme obdržali rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne. Pre zaujímavosť, odvolací súd argumentáciu matky vyhodnotil tým spôsobom, že jej kritika nočnej práce otca bola čiastočne účelová vzhľadom na to, že matka s touto bola oboznámená a napriek tomu dieťa zanechala samotné práve v čase, keď bol otec v zamestnaní. Okrem toho, je to práve otec, ktorý nepretržite zabezpečuje starostlivosť o maloletú, a to nielen materiálnu, ale i osobnú a z tohto dôvodu súd vyhodnotil, že v prípade zverenia dieťaťa do opatery matky by toto bolo vytrhnuté zo svojho stabilného zázemia, z prostredia, ktoré dôverne pozná, a v ktorom sa cíti bezpečne.

Hoci sa v súčasnosti jedná iba o úpravu súvisiacu s nariadením neodkladného opatrenia, a teda klienta ešte čaká pojednávanie, na ktorom sa bude rozhodovať o veci samej, teda o finálnom zverení dieťaťa, tento prípad je i pre nás osobne určitým mementom, že nemožno rezignovať na svoje práva rodiča, či nepriaznivú rodinnú situáciu neriešiť a uspokojiť sa s odôvodnením, že súdy sú zväčša naklonené iba matkám, či otec je druhoradým rodičom, ktorý má iba povinnosť hradiť výživné. Je potrebné si uvedomiť, že prvoradým je vždy najlepší záujem dieťaťa a následne individuálna schopnosť rodiča zabezpečiť dieťaťu stabilné výchovné prostredie a samozrejme i primerané materiálne zabezpečenie. V neposlednom rade je však rovnako dôležité vysporiadať sa i s morálnymi, či výchovnými pochybeniami rodičov, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o matku, či otca. Až na základe tohto širokého okruhu skutočností súd komplexne zhodnotí situáciu a na podklade predložených dôkazov rozhodne, v opatere ktorého z rodičov dieťa ponechá.